SKALICA a. Založenie domu Skalica bola v 17. storočí ... - Jezuiti

mala až 521 členov, medzi nimi jedného biskupa, štyroch šľachticov. Roku 1756
zaviedol P. Martin Čižinský májové pobožnosti s kázňou.
Skalickí jezuiti rozvíjali aj misijnú činnosť. Touto činnosťou vstúpili do
Skalice a v nej aj pokračovali až do konca. Medzi prvými pátrami bol známy
ľudový misionár P. Mikuláš Blaškovič, po ňom pátri Juraj Jankovič, Matej
Stojkovič a ďalší. Neskôr bývali v skalickej komunite dvaja pátri osobitne určení
pre ľudové misie.
Skalickí jezuiti šírili úctu k vlastným rehoľným svätcom. Osobitné
pobožnosti zaviedli na uctievanie svätého Ignáca a svätého Františka Xaverského.
Vydali knižne aj príručku „Devít-denná pobožnosť ke cti svateho otce a patriarchy
Ignacya zakladatela tovarižstva Ježišoveho k vyžadani nejaké obzvlássni mylosti
ustanovena, v chráme tovarižstva Ježišoveho v Skalicy“. Vyšlo v Trnave roku
1718.
f. Charitatívna činnosť
Ako sa prví Ignácovi spoločníci na svojich apoštolských cestách obyčajne
ubytovávali v hospitáloch a tak začínali svoju činnosť, podobne si aj pátri v Skalici
hneď po príchode vzali na starosť chorých v hospitáli a chudákov vo väznici,
prinášali im „božskú a ľudskú pomoc“. Tomu ostali verní až do zrušenia
Spoločnosti. V ročných katalógoch jeden páter má vždy pridelenú túto úlohu.
Takisto bezodkladne navštevovali chorých po domoch, keď ich k nim volali,
„povzbudzovali ich rozhovorom a chorí im otvárali svoje svedomie“. Skúsení
ľudoví misionári, akým bol napr. P. Martin Čižinský, nebojácne sa zastávali
chudobných a utláčaných. Roku 1713 dávali stravu 24 chudobným.
No najkrajšie svedectvo lásky vydali tí jezuiti, čo sa počas morovej epidémie
celkom oddali službe chorým a umierajúcim. Roku 1680 to boli pátri Mikuláš
9