SKALICA a. Založenie domu Skalica bola v 17. storočí ... - Jezuiti
SKALICA a. Založenie domu Skalica bola v 17. storočí ... - Jezuiti SKALICA a. Založenie domu Skalica bola v 17. storočí ... - Jezuiti
1752-1754 Ján Pirold 1755-1758 Pavol Siláček 1759-1761 Jakub Wilhelmb 1762-1765 Ignác Grüber 1766-1768 Ján Kr. Hávor 1769-1773 Anton Muska e. Pastoračná činnosť Spoločnosť Ježišova ako kňazská rehoľa aj v Skalici za základ svojej činnosti stále pokladala priamu pastoračnú prácu, aj keď výchovnú činnosť s mládežou chápala vo funkcii „obrany a šírenia katolíckej viery“. Išlo jej o dôstojné slávenie bohoslužieb, pravidelné nedeľné a sviatočné kázne, najprv vo farskom, neskôr vo vlastnom kostole; pôstne duchovné obnovy; pravidelná služba kajúcnikom spovedaním; vyučovanie katechizmu v kostole; duchovné rozhovory s veriacimi. V katalógoch medzi úlohami pátrov na prvých miestach sa uvádza kázanie a spovedanie. V Skalici sa traja, neskôr až štyria pátri venovali priamej pastoračnej práci. V nedeľu popoludní pravidelne bývala katechéza pre deti alebo poučenie pre dospelých. Katechézy a poučenie mávali obyčajne starší skúsení pátri misionári, ktorí už nevládali zdolávať ťažké misijné cesty, a tak svoje skúsenosti a živý kontakt s ľuďmi uplatnili v katechéze. V Skalici sa kázalo a katechizovalo po slovensky, ako o tom svedčia aj mená kazateľov a katechétov. Pre rozvoj duchovného života zakladali náboženské spolky, tzv. kongregácie. Pre dospelých bola roku 1693 založená Kongregácia Kristovej agónie a Bolestnej Matky. Tieto veľmi podporoval a odporúčal aj provinciál P. Ferdinand Acatius (1688). V pôste, v nedeľu umučenia roku 1701 bola pri bohoslužbách prečítaná bula, ktorou sa schvaľuje táto kongregácia. V tom roku mala v Skalici 354 členov. Roku 1754 8
mala až 521 členov, medzi nimi jedného biskupa, štyroch šľachticov. Roku 1756 zaviedol P. Martin Čižinský májové pobožnosti s kázňou. Skalickí jezuiti rozvíjali aj misijnú činnosť. Touto činnosťou vstúpili do Skalice a v nej aj pokračovali až do konca. Medzi prvými pátrami bol známy ľudový misionár P. Mikuláš Blaškovič, po ňom pátri Juraj Jankovič, Matej Stojkovič a ďalší. Neskôr bývali v skalickej komunite dvaja pátri osobitne určení pre ľudové misie. Skalickí jezuiti šírili úctu k vlastným rehoľným svätcom. Osobitné pobožnosti zaviedli na uctievanie svätého Ignáca a svätého Františka Xaverského. Vydali knižne aj príručku „Devít-denná pobožnosť ke cti svateho otce a patriarchy Ignacya zakladatela tovarižstva Ježišoveho k vyžadani nejaké obzvlássni mylosti ustanovena, v chráme tovarižstva Ježišoveho v Skalicy“. Vyšlo v Trnave roku 1718. f. Charitatívna činnosť Ako sa prví Ignácovi spoločníci na svojich apoštolských cestách obyčajne ubytovávali v hospitáloch a tak začínali svoju činnosť, podobne si aj pátri v Skalici hneď po príchode vzali na starosť chorých v hospitáli a chudákov vo väznici, prinášali im „božskú a ľudskú pomoc“. Tomu ostali verní až do zrušenia Spoločnosti. V ročných katalógoch jeden páter má vždy pridelenú túto úlohu. Takisto bezodkladne navštevovali chorých po domoch, keď ich k nim volali, „povzbudzovali ich rozhovorom a chorí im otvárali svoje svedomie“. Skúsení ľudoví misionári, akým bol napr. P. Martin Čižinský, nebojácne sa zastávali chudobných a utláčaných. Roku 1713 dávali stravu 24 chudobným. No najkrajšie svedectvo lásky vydali tí jezuiti, čo sa počas morovej epidémie celkom oddali službe chorým a umierajúcim. Roku 1680 to boli pátri Mikuláš 9
- Page 1 and 2: a. Založenie domu SKALICA Skalica
- Page 3 and 4: chorým zaopatriť ich duše... a h
- Page 5 and 6: 1671-1673 P. Ján Radeci a P. Ján
- Page 7: provinciála P. Mikuláša Musku.
- Page 11 and 12: Druhou zložkou výchovy bola kult
- Page 13: venovali výchove mládeže, a ktor
1752-1754 Ján Pirold<br />
1755-1758 Pavol Siláček<br />
1759-1761 Jakub Wilhelmb<br />
1762-1765 Ignác Grüber<br />
1766-1768 Ján Kr. Hávor<br />
1769-1773 Anton Muska<br />
e. Pastoračná činnosť<br />
Spoločnosť Ježišova ako kňazská rehoľa aj v Skalici za základ svojej<br />
činnosti stále pokladala priamu pastoračnú prácu, aj keď výchovnú činnosť s<br />
mládežou chápala vo funkcii „obrany a šírenia katolíckej viery“. Išlo jej o dôstojné<br />
slávenie bohoslužieb, pravidelné nedeľné a sviatočné kázne, najprv vo farskom,<br />
neskôr vo vlastnom kostole; pôstne duchovné obnovy; pravidelná služba<br />
kajúcnikom spovedaním; vyučovanie katechizmu v kostole; duchovné rozhovory s<br />
veriacimi. V katalógoch medzi úlohami pátrov na prvých miestach sa uvádza<br />
kázanie a spovedanie. V Skalici sa traja, neskôr až štyria pátri venovali priamej<br />
pastoračnej práci. V nedeľu popoludní pravidelne bývala katechéza pre deti alebo<br />
poučenie pre dospelých. Katechézy a poučenie mávali obyčajne starší skúsení pátri<br />
misionári, ktorí už nevládali zdolávať ťažké misijné cesty, a tak svoje skúsenosti a<br />
živý kontakt s ľuďmi uplatnili v katechéze. V Skalici sa kázalo a katechizovalo po<br />
slovensky, ako o tom svedčia aj mená kazateľov a katechétov. Pre rozvoj<br />
duchovného života zakladali náboženské spolky, tzv. kongregácie. Pre dospelých<br />
<strong>bola</strong> roku 1693 založená Kongregácia Kristovej agónie a Bolestnej Matky. Tieto<br />
veľmi podporoval a odporúčal aj provinciál P. Ferdinand Acatius (1688). V pôste,<br />
v nedeľu umučenia roku 1701 <strong>bola</strong> pri bohoslužbách prečítaná bula, ktorou sa<br />
schvaľuje táto kongregácia. V tom roku mala v Skalici 354 členov. Roku 1754<br />
8