SKALICA a. Založenie domu Skalica bola v 17. storočí ... - Jezuiti

Blaškovič, Matúš Padela, Ján Garajský a Ján Malonsi, ktorí v tejto službe obetovali
svoj život. Roku 1710-1711 tú istú službu konal P. Juraj Abrahámfi.
Chorým bola určená aj lekáreň, ktorú otvorili roku 1741. Viedol ju rehoľný
brat. Bola na vysokej odbornej úrovni. V rámci kolégia starosť o zdravie členov a
žiakov bola zverená zástupcovi rektora („ministrovi“ domu).
g. Školská a výchovná činnosť
Spoločnosť Ježišova vo svojej výchovnej činnosti mala pred očami
sformovanie ucelenej osobnosti. Vo výchove sa mali harmonicky spájať: vzdelanie,
kultúrna činnosť a nábožensko-mravná výchova. O to sa snažili aj jezuiti v
skalickom kolégiu.
Školské vyučovanie postupovalo podľa jednotného študijného plánu,
platného v celej Spoločnosti (Ratio studiorum). Hlavným zámerom štúdia na
strednej škole bolo naučiť žiakov latinčinu, lebo tá bola nielen vedeckým, ale
všeobecne dorozumievacím jazykom v celej Európe. Študenti mohli bez
akýchkoľvek jazykových problémov navštevovať univerzity v cudzine. Štúdium aj
na tejto škole bolo bezplatné.
Skalické gymnázium malo najviac žiakov v nižších triedach parvistov a
principistov, priemerné obsadenie v gramatikálnych triedach, pomerne málo v
najvyšších triedach poetistov a rétoristov. Napr. roku 1716 mala škola 294 žiakov,
z toho 8 študovali rétoriku, 4 poetiku, syntaxistov bolo 21, v dvoch triedach
gramatiky bolo 31 a 36 žiakov, a v najnižších triedach 194. Roku 1739 bolo vo
vyšších triedach 70 žiakov, v stredných 80, v najnižších 180. Úspešné absolvovanie
rétoriky umožňovalo vstup na univerzitu. Od roku 1735 sa vyučovanie rozšírilo o
ďalšie predmety všeobecného vzdelania („eruditio“). Pribudla história, zemepis,
matematika, národné jazyky.
10