PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Kapitola 2. Lokálny ekonomický rozvoj
(CPK). Podporné aktivity pre podnikateľov tvoria v RRA doplnkové sluţby. Podľa SWOT
analýzy MH SR z roku 2002 sa aktivity RRA a RPIC/BIC neprekrývali, v tom čase však
nepôsobili duplicitne v regiónoch. V súčasnosti - po dobudovaní sietí dochádza podľa záverov
analýzy inštitúcií a poskytovaných sluţieb pre MSP v rámci projektu Anproba (Dţupka,
Ťapák, Urbančíková 2007, s. 83 – 87) sčasti k prekrývaniu v podporných sluţbách sietí, resp.
existujú medzery v poskytovaných sluţbách pre podnikateľov.
Hlavnou koordinačnou inštitúciou na podporu malého a stredného na Slovensku je Národná
agentúra na podporu malého a stredného podnikania, ktorá na základe poverenia Ministerstva
hospodárstva koordinuje a realizuje podporné činnosti zamerané na sektor malého a stredného
podnikania na Slovensku (NADSME 2006, s. 8). V regiónoch tieto činnosti zabezpečuje sieť
RPIC, BIC a CPK. Na rozdiel od RRA ide o komerčné subjekty financované výlučne na
základe výkonov za poradenské sluţby a školenia poskytnuté podnikateľom alebo záujemcov
o podnikanie.
Prvé inštitúcie siete RPIC/BIC vznikli uţ v roku 1992. Tak ako vo väčšine krajín SVE, sieť
centier sa v začiatkoch budovala najmä z prostriedkov PHARE za pomoci zahraničných
konzultantov (najmä z Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a amerických
konzultačných spoločností). Komerčné nastavenie centier podľa neoliberálneho modelu, ktorý
predpokladal od začiatku vedúcu úlohu privátneho sektora a čo najmenšie zásahy a finančné
príspevky od centrálnych a lokálnych vlád, viedlo po ukončení prostriedkov z PHARE
k finančným problémom centier. (Bateman 2000, s. 282 – 284) Na Slovensku vstúpil štát
v rámci podpory sektora MSP do spolufinancovania poradenských sluţieb poskytovaných
v sietí RPIC/BIC. Sadzby za poradenstvo podporované zo ŠR sú pevné a štát dotuje 50%,
zvyšných 50 % hradí podnikateľ. Ďalej sa venujú školeniam a vzdelávaniu, tvorbe
podnikateľských zámerov a realizácii mikropôţičkového programu. Siete RPIC a BIC sú
nápomocné pri vytváraní podnikateľských a technologických inkubátorov v obciach.
V rámci LED by sme mali ešte spomenúť iniciatívy pre rozvoj zamestnanosti, ktoré realizujú
obvodné Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny podľa Zákona o zamestnanosti. Napriek tomu,
ţe hlavnú zodpovednosť za rozvoj zamestnanosti nesie Ústredie práce, sociálnych vecí
a rodiny v posledných rokoch v súvislosti s reformou verejnej správy vzrástla úloha lokálnych
samospráv v tejto oblasti. Zákon o zamestnanosti posilnil rolu samosprávy ako
sprostredkovateľa medzi Ústredím PSVaR a obvodným Úradom PSVaR. Úspešná aktívna
politika zamestnanosti závisí od participácie obecnej samosprávy, od aktívneho dialógu
95