PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

90
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
LED. Hlavnými problémami sú limitované príleţitosti na vytváranie pravidelných
a dostatočných príjmov a veľká závislosť na transferoch zo štátneho rozpočtu a obligatórnych
výdavkoch.“ (Buček, J. 2005, s. 111). Vzhľadom na dlhodobú finančnú poddimenzovanosť
samospráv boli obce nútené brať úvery a to nielen na rozvojové aktivity, ale aj na pokrytie
beţných výdavkov. Z toho dôvodu sa zákonom od roku 2004 upravili pravidlá čerpania
úverov a dlhovej politiky obce.
Cieľom fiškálnej decentralizácie, ktorá sa reálne začala k 1.1. 2005, bola stabilizácia
rozpočtov samospráv a posilnenie ich vlastných príjmov. Od roku 2005 plynie do rozpočtov
samospráv len jedna podielová daň, daň z príjmov fyzických osôb, ktorá sa rozdeľuje medzi
štátny rozpočet, rozpočty obcí a VÚC pomerom: 6,2% : 70,3% : 23,4% na základe
kombinácie viacerých kritérií. Výber podielovej dane z príjmov fyzických osôb ako
podielovej dane, moţno zdôvodniť práve tým, ţe „samospráva vytvára podmienky na
podnikanie iným subjektom a v zmysle vzájomného vzťahu by nie „mohla“ ale „mala“ na
týmto spôsobom vytvorených zdrojoch participovať.“ (Neubauerová 2003, s. 99). Kritéria pre
rozdeľovanie podielovej dane upravilo uznesenie vlády SR č. 668/2004 o rozdeľovaní výnosu
z dane z príjmov územnej samospráve, čo malo zabezpečiť ich nemennosť a stabilizovať
výšku výnosov pre rozpočty samospráv. Napriek tomu uţ v roku 2006 boli kritériá zmenené
(S účinnosťou od 1.1. 2007 bolo zvýšené % pri kritériu nadmorskej výšky).
Obce môţu vyberať osem miestnych daní a jeden miestny poplatok. Sadzbu dane ako aj
výšku a druh miestneho poplatku obec stanovuje všeobecným záväzným nariadením, pričom
výnosy z miestnych daní a poplatku sú v celom objeme určené do rozpočtov obcí. Pravidlá
pre výber miestnych daní a poplatku upravujú Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach
a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. V legislatíve sú
stanovené horné limity pre výber miestnych daní. Ako daňový nástroj pre ovplyvňovanie
podnikateľského prostredia môţe slúţiť najmä daň z nehnuteľností, ktorú predstavuje daň
z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov. Daň z nehnuteľností je objemovo najvýznamnejšia
miestna daň a napriek tomu, ţe priamo ovplyvňuje lokalizáciu firiem rastom ich nákladov na
podnikateľské priestory, mnohé samosprávy práve zvyšovaním dane z nehnuteľností riešia
výpadky v rozpočtových príjmoch. Po umoţnení obciam stanovovať výšku dane
z nehnuteľnosti, došlo k prípadom, keď niektoré obce zvýšili daň aţ 1000-násobne (napr.
Jaslovské Bohunice), reakciou na to bola schválená novelizácia zákona so stanoveným
stropom dane. Najvyššia sadzba dane z pozemkov v obci tak nesmie presiahnuť 20-násobok