PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Kapitola 2. Lokálny ekonomický rozvoj
s. 236). Podľa Harta rozdiel medzi teóriou a empirickým výskumom v posledných
desaťročiach je moţné vysvetliť ako dôsledok podporných politík vlády pre MSP (anglickej
vlády), ktoré mali kompenzovať ich znevýhodnenie oproti veľkým firmám. Ďalším moţným
limitom dynamického rastu firmy je jej vek. Malé firmy rýchlejšie vznikajú a zanikajú a preto
sú v priemere mladšie ako veľké firmy. Mohli by teda trpieť nedostatkom skúseností a praxe s
výrobou produktu alebo poskytovaním sluţby. Napriek tomu mladé a novovznikajúce firmy
vzhľadom na rýchly rozvoj informačno – komunikačných technológií a proces učenia sa rastú
rýchlejšie ako staršie firmy. Vek firmy sa stal irelevantným faktorom jej rastu. Podľa záveru
štúdie „hlavná príčina, prečo rast firiem nie je kompletne náhodný je, ţe v posledných rokoch
bola systematická tendencia pre menšie a mladšie firmy rásť rýchlejšie ako veľké a staršie
firmy a preto poskytovať viac nových pracovných miest.“ (Hart, 2000, s. 246).
Heshmati (2001) analyzoval vzťah medzi veľkosťou firmy a jej rastom vyjadreným troma
spôsobmi - cez zvyšovanie zamestnanosti, trţieb a kapitálu. Ako štatistickú bázu vyuţil údaje
o raste malých podnikov v Švédsku. Výskum vyuţíval švédsku databázu „Market manager“,
ktorá obsahuje údaje o 250 000 aktívnych firmách, sledované boli ukazovatele malých firiem
(do 100 zamestnancov) počas rokov 1993-1998. Na základe regresnej analýzy došiel
k záverom, ţe miera závislosti rastu firmy a jej veľkosti závisí od premennej rastu
(zamestnanosť, trţby, kapitál), od pouţitej metódy výpočtu a od špecifikácii pouţitého
modelu. Opäť vyvrátil Gibratove pravidlo s tým, ţe existuje negatívna závislosť medzi
veľkosťou firmy a rastom zamestnanosti, pozitívna závislosť medzi veľkosťou firmy a rastom
jej trţieb a bezvýznamné relácie v modeli kapitálu. Taktieţ potvrdil negatívny vzťah medzi
vekom a rastom firmy v modeli zamestnanosti a pozitívny v modeli trţieb, čo moţno
vysvetliť vyššou produktivitou práce v starších a väčších firmách. Uvedené faktory rastu autor
analyzoval v súvislosti s hodnotením efektivity regionálnych rozvojových politík. „Keďţe
malé firmy generujú proporcionálne viac pracovných miest, navrhujeme podporu pre rozvoj
zamestnanosti smerovať na novozaloţené mikropodniky. Pomoc pri zlepšení kapitálovej
štruktúry a predaja má väčší vplyv na veľké a staršie firmy.... Rôzne inštitucionálne faktory
môţu vytvoriť nepriaznivé podmienky pre veľmi malé firmy, novozaloţené, menej kapitálovo
intenzívne a rodinné firmy zníţením ich rastového potenciálu.“ (Heshmati 2001, s. 227)
Rast pracovných miest vytvorených v malých podnikoch sa líši podľa sektorov ekonomiky.
Podľa Shaffer (2006, s. 450) pretrváva negatívna korelácia medzi rastom a veľkosťou
podnikov aj v rámci jednotlivých sektorov aj pri medzisektorovom porovnaní.
81