PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

78
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
kvalitatívne kritériá (organizačná štruktúra podniku, postavenie na trhu, vzťah vlastníctva
a manaţmentu a.i.)
V európskej a slovenskej legislatíve je najpouţívanejším kritériom určenia veľkosti podniku
počet zamestnancov a ročný obrat, pričom limity sa líšia v rôznych krajinách. Spoločná
definícia MSP v EÚ je výsledkom širokej diskusie medzi členskými štátmi, podnikateľskými
zdruţeniami a podnikateľmi. V roku 2003 EK zverejnila novú definíciu MSP, ktorá vstúpila
do platnosti od 1. januára 2005. Členenie MSP v nej bolo doplnené o mikropodniky a boli
zmenené kvantitatívne charakteristiky jednotlivých kategórií MSP.
Úprava umoţnila podať reálnejší obraz o ekonomickej sile malých, stredných
a mikropodnikov. „V priestore Únie vzniká viac a viac mikropodnikov. Nová definícia berie
tento vývoj do úvahy vymedzením finančného prahu. Toto upresnenie má za cieľ stimulovať
prispôsobenie opatrení adresovaných špecifickým problémom mikropodnikov, najmä pri ich
zakladaní.“ (EK, 2003) Podľa 7 článku nariadenia EK vyţaduje vyhotovovanie štatistík
o ekonomickej aktivite MSP aţ v štyroch pásmach: 0 – 1 zamestnanec, 2 – 9, 10 – 49 a 50 –
249. V slovenskej legislatíve definoval MSP § 10 v Zákone o štátnej pomoci č.231/1999 Zb.
Novelou z roku č. 203/2004 bol príslušný paragraf zrušený, takţe definícia MSP z právnej
normy vypadla a určujúcou sa stáva definícia MSP v príslušnom európskom nariadení.
Malé podniky odhliadnuc od rôzne ohraničených kvantitatívnych kritérií v rôznych krajinách
vykazujú väčšinou veľmi podobné kvalitatívne charakteristiky. Fungujú v jednoduchej,
plochej organizačnej štruktúre, pričom majiteľ plní zvyčajne viacero funkcií – manaţéra aj
výkonného pracovníka a často ide o rodinné podnikanie. Konkurenčná pozícia malého
podniku na trhu býva slabá, nemôţu konkurovať cenovým lídrom – veľkým podnikom, ale
skôr sa flexibilne prispôsobujú konkurencii. Pre malé podniky je charakteristické umiestnenie
na jednom mieste tzv. centralizované stanovisko.
Malé a veľké firmy sa líšia vo finančnej štruktúre. Malé firmy disponujú niţšími aktívami,
majú vyšší pomer dlhov a záväzkov na celkovom imaní, sú viac odkázané na nerozdelený
zisk (problémy pri získaní úverov) a finančne sú viac riskantné. (Cressy, Olofsson 1997 in
Heshmati 2001, s. 214). Bankový sektor nechce poskytovať výhodné úvery na pomerne malé
sumy potrebné pre financovanie rozvoja malých firiem vzhľadom na vysokú rizikovosť
(rýchly zánik malých firiem). Z týchto dôvodov je významným predpokladom rozvoja malých
firiem zabezpečenie prístupu k rizikovému kapitálu a iným finančným zdrojom.