PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

58
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
meniaca sa štruktúra priemyslu a technologické inovácie (dôraz na flexibilitu, vysokú
produktivitu v menších jednotkách, nové odvetvia, nové formy organizácie výroby - napr.
JIT, redukcia zamestnanosti v priemysle),
celková deetatizácia (ústup od dovtedajšieho štátneho paternalizmu vo všetkých
oblastiach),
obmedzené zdroje verejných financií (z verejných zdrojov sa nedajú financovať všetky
potreby "tradičného" verejného sektoru),
obmedzené kompetencie, finančné zdroje a kapacity miestnych samospráv (nedostatočné
rozpočty obcí, pomalá decentralizácia kompetencii, nedostatočné odborné kapacity),
snahy miestnej úrovne konať (aktívni predstavitelia miestnej úrovne sa nechceli len tak
pozerať na stagnáciu, či úpadok ich lokalít, chcú situáciu zmeniť),
potreba riešiť problémy ţivotného prostredia (nahromadené z minulosti, ale aj konať
podľa iných nárokov na ţivotné prostredie v súčasnosti),
sociálno-demografické aspekty (mladí nezamestnaní, populačný tlak v niektorých
lokalitách, multietnické komunity),
otázka kvality ţivota (kultúra, ţivotné prostredie, bezpečnosť - pre kaţdého).
Za hlavný dôvod moţno povaţovať skutočnosť, ţe centrálna vláda cez plošnú hospodársku
politiku nie je schopná efektívne riešiť ekonomicko – sociálne problémy spojené
s reštrukturalizáciou ekonomík na regionálnej a lokálnej úrovni, najmä vznik
nezamestnanosti, sociálnej exklúzie a chudoby.
Myšlienka koordinovania rozvoja lokálnej ekonomiky zo strany lokálnej vlády vychádza
v prvom rade z existencie vnútorného miestneho potenciálu, ktorý zahŕňa ľudské,
inštitucionálne, materiálne, finančné a prírodné zdroje. Efektívne vyuţívanie disponibilných
zdrojov na zvýšenie konkurencieschopnosti územia tvorí základnú premisu teórie
endogénneho regionálneho rozvoja, z ktorej vychádza teória LED. Stratégie lokálnych vlád sa
však v priebehu vývoja zameriavali nielen na vnútorný potenciál, ale tieţ na získavanie
externých zdrojov.
LED sa začal praktizovať v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Jeho krátku tridsaťročnú
históriu vo vyspelých hospodárskych krajinách môţeme rozdeliť do troch vývojových vĺn,
počas ktorých lokálna vláda sledovala rôzne ciele a pouţívala odlišné nástroje podnikateľskej
podpory.