PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

More documents

Recommendations

Info

44 Podoby regionálneho a miestneho rozvoja regionálnu správu výrazná vertikálna štruktúra, kde sa nachádza medzi národnou a miestnou úrovňou. V ostatných rokoch teória konkurencieschopnosti ide ešte ďalej v smere k úlohe ľudského kapitálu a zavádza pojem konkurencieschopnosti zaloţenej na kreativite v spojení so vzdelávaním ako podmienky vzniku a šírenia inovácií. Jej význam spočíva vo vytváraní vysokej pridanej hodnoty ako výsledku kreatívneho procesu. Na rozdiel od výskumu a vývoja opierajúceho sa skôr o kvalifikovanú pracovnú silu a infraštruktúru, infraštruktúrou, základom kreativity je spojenie ľudského kapitálu s konkrétnym prostredím. (Urbančíková, 2007). Kreatívny sektor je tvorený tak kreatívnym priemyslom a sluţbami fungujúcimi na princípe zisku ale aj neziskovým umením. Práve táto kombinácia vedie k tvorbe vysokej pridanej hodnoty v odboroch ako architektúra, dizajn a zábava. To potom limituje posudzovanie konkurenčnej výhody na základe inovačného profilu firiem, regiónov či krajín (Florida, 2002; Beneš, 2005). Úroveň ľudského kapitálu je komparatívnou výhodou alebo naopak nevýhodou na posilnenie alebo oslabenie pozície regiónu v globálnej konkurencii. Ku ľudskému kapitálu potrebnému pre rozvoj inovácií sa viaţe aj sociálny kapitál, ktorý existuje zároveň a v úzkom vzťahu s ľudským kapitálom. Ďalšou moţnosťou je vyuţiť či budovať ľudský kapitál spolu so sociálnymi sieťami a vyuţiť potenciál sociálnych sietí spojených s komunitnými a príbuzenskými vzťahmi a inými tradičnými inštitútmi. Na rozdiel od politických, etnických, sociálnych, religióznych subkultúr tieto vzťahy sú charakteristické silnými a sústredenými vzťahmi. Existujúce siete nie je moţné ignorovať ale naopak, snaţiť sa ich aktivizovať v prospech rozvoja regiónu. Prax aktivizácie sociálneho kapitálu sa môţe skrývať pod názvom partnerstvo, v súčasnosti najčastejšie vo forme verejno-súkromného partnerstva (public-private partnership). Investície do sociálneho kapitálu umoţňujú realizáciu regionálnej politiky zaloţenej na konsenze, ktorá vo svojej implementačnej fáze dáva moţnosť účinnejšie presadzovať ľudský kapitál, umoţňuje existenciu efektívnych verejných sluţieb a infraštruktúry, spokojnosť a kvalitu ţivota, atď. (Hudec O., Urbančíková N., 2008). Viacerí autori sa zhodli na tom, ţe práve regionálna úroveň ponúka výhodnú perspektívu pre návrh takej riadiacej štruktúry, ktorá umoţňuje posilniť prechod k znalostnej ekonomike (Cooke, 1998). Regióny sa potrebujú zamerať na neustále zlepšovanie sa, nové myšlienky, tvorbu znalostí a organizačné učenie sa a uplatniť zásady tvorby znalostí a neustáleho vzdelávania sa, čo má vyústiť do premeny na tzv. učiaci sa región (Atalik a Fischer, 2002). Všeobecná základná schéma partnerstva a jeho úlohy vo verejnej politike je znázornená na nasledujúcej schéme:
Kapitola 1. Región ako systém a jeho rozvoj monitoring, kontrola výstup procesu Obrázok 1.5 Schéma partnerstva pri realizácii verejnej politiky Zdroj: Hudec, 2007 Partnerstvo je nevyhnutným, progresívnym a dynamickým prvkom rozvoja územia, umoţňuje zapojiť do rozhodovania o rozvojových aktivitách široké spektrum aktérov verejnej politiky i aktérov mimo verejnú správu. Princíp partnerstva sa v súčasnosti zaraďuje medzi základné princípy štrukturálnej politiky EÚ, pričom spôsob, akým sa zásady partnerstva uplatňujú v tej ktorej krajine, závisí od celkovej implementácie štrukturálnej politiky vo vybranom štáte. Schopnosť realizovať nové partnerstvá môţe v sebe niesť rozvojové stimuly, naopak absencia partnerstiev sa stáva brzdou ďalšieho rozvoja. Zo zorného uhla pro-inovačnej politiky je partnerstvo „krvou“ obehového systému. Z hľadiska lokálneho rozvoja môţeme vytypovať dve úrovne partnerstiev: ú zemné orgány štátnej správy, územná samospráva, agentúry zriadené štátom a samosprávou správne orgány implementácia programy priebeh procesu tvorba výstupov aktéri verejnej politiky PARTNERSTVO Politika monitoring p odnikateľské zdruţenia, hospodárske komory, odbory, neziskové organizácie, občianske zdruţenia, VŠ ostatní regionálni aktéri okrem verejnej správy implementácia implementácia inštitucionálna výstavba programy horizontálny proces fáza procesu 45
Page 1 and 2: PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO RO
Page 3 and 4: Obsah Zoznam obrázkov ............
Page 5 and 6: 4.2 Modely informačných tokov - m
Page 7 and 8: 7.4.6 CGE MODEL ...................
Page 9 and 10: Obrázok 7.3 Zásady pri analýze a
Page 11 and 12: Tabuľka 7.3 Multikriteriálna anal
Page 13 and 14: EEA European Environmental Agency E
Page 15 and 16: OPI Indikátory prevádzkového spr
Page 17 and 18: Úvod Podoby regionálneho a miestn
Page 19 and 20: KAPITOLA ..1.. 1. Región ako syst
Page 21 and 22: Kapitola 1. Región ako systém a j
Page 37 and 38: To je moţné zobraziť uzavretou k
Page 43: Kapitola 1. Región ako systém a j
Page 47 and 48: Literatúra Kapitola 1. Región ako
Page 53 and 54: KAPITOLA ..2.. 2 Lokálny ekonomick
Page 55 and 56: Kapitola 2. Lokálny ekonomický ro
Page 79 and 80: Výhody malých podnikov oproti ve
Page 93 and 94: 2.4.1.2 Organizačné predpoklady K
Page 95 and 96:
Kapitola 2. Lokálny ekonomický ro
Page 97 and 98:
Page 99 and 100:
Page 101 and 102:
Page 103 and 104:
Page 105 and 106:
Page 107 and 108:
Page 109 and 110:
Záver Kapitola 2. Lokálny ekonomi
Page 111 and 112:
Literatúra Kapitola 2. Lokálny ek
Page 113 and 114:
Page 115:
OECD 2006. OECD Factbook, Paris Kap
Page 118 and 119:
118 Podoby regionálneho a miestne
Page 120 and 121:
Page 122 and 123:
Page 124 and 125:
Page 126 and 127:
Page 128 and 129:
Page 130 and 131:
Page 132 and 133:
Page 134 and 135:
Page 136 and 137:
Page 138 and 139:
Page 140 and 141:
Page 142 and 143:
Page 144 and 145:
Page 146 and 147:
Page 148 and 149:
Page 150 and 151:
Page 152 and 153:
Page 154 and 155:
Page 156 and 157:
Page 158 and 159:
Page 160 and 161:
Page 162 and 163:
Page 164 and 165:
Page 166 and 167:
Page 168 and 169:
Page 171 and 172:
KAPITOLA ..4.. 4 Indikátory trvalo
Page 173 and 174:
Kapitola 4. Indikátory trvalo udr
Page 175 and 176:
4.1.1 Nosiče informácií Kapitola
Page 177 and 178:
Page 179 and 180:
4.1.3.2 Rozdelenie indikátorov Obr
Page 181 and 182:
Opisné ukazovatele, Výkonové uk
Page 183 and 184:
Page 185 and 186:
Page 187 and 188:
Indikátory Spoločenský a hospod
Page 189 and 190:
Page 191 and 192:
Hnacia sila Obrázok 4.10 Model EÚ
Page 193 and 194:
Literatúra Kapitola 4. Indikátory
Page 195 and 196:
KAPITOLA ..5.. 5 Regionálne dispar
Page 197 and 198:
5.1 Regionálne disparity Kapitola
Page 199 and 200:
5.2 Prístupy k definovaniu chudoby
Page 201 and 202:
Kapitola 5. Regionálne dispartity
Page 203 and 204:
Page 205 and 206:
5.3.2.1 Absolútne a relatívne hra
Page 207 and 208:
Page 209 and 210:
P(z) nadobúda hodnoty z intervalu
Page 211 and 212:
Page 213 and 214:
Page 215 and 216:
Page 217 and 218:
Page 219 and 220:
Page 221 and 222:
Kraj Kapitola 5. Regionálne dispar
Page 223 and 224:
iziko chudoby pracujúcich. Kapitol
Page 225 and 226:
Page 227 and 228:
Page 229 and 230:
Page 231 and 232:
Page 233 and 234:
Kraj A B C D Kapitola 5. Regionáln
Page 235 and 236:
Záver Kapitola 5. Regionálne disp
Page 237 and 238:
Page 239 and 240:
Page 241 and 242:
Page 243:
Page 246 and 247:
Page 248 and 249:
Page 250 and 251:
Page 252 and 253:
Page 254 and 255:
Page 256 and 257:
Page 258 and 259:
Page 260 and 261:
Page 262 and 263:
Page 264 and 265:
Page 266 and 267:
Page 269 and 270:
KAPITOLA ..7. 7 Praktické moţnost
Page 271 and 272:
Kapitola 7. Praktické moţnosti ho
Page 273 and 274:
Page 275 and 276:
Page 277 and 278:
Page 279 and 280:
Page 281 and 282:
Page 283 and 284:
Page 285 and 286:
Page 287 and 288:
Page 289 and 290:
Page 291 and 292:
Page 293 and 294:
Page 295 and 296:
Page 297 and 298:
Page 299 and 300:
Page 301 and 302:
Page 303 and 304:
Page 305 and 306:
Page 307 and 308:
Page 309 and 310:
Page 311 and 312:
Page 313 and 314:
Page 315 and 316:
Page 317 and 318:
Page 319 and 320:
Page 321 and 322:
Page 323 and 324:
Page 325 and 326:
Page 327 and 328:
Page 329 and 330:
Page 331 and 332:
Page 333 and 334:
Page 335:
Page 339 and 340:
O autoroch Monografia Podoby region
Page 341 and 342:
O autoroch Vedeckú hodnosť CSc.
Page 343 and 344:
Ing. Miriam Šebová, PhD. O autoro
show all

PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?