PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Kapitola 1. Región ako systém a jeho rozvoj
hnacie sily sú preto povaţované výdavky na výskum a vývoj, inovačná schopnosť (patenty),
úroveň vzdelania, investície do ľudského kapitálu a efektívne šírenie znalostí prostredníctvom
centier znalostí.
Pre regionálnu konkurencieschopnosť z toho vyplývajú niektoré dôsledky (Martin and
Sunley, 1998):
regionálne rozdiely v produktivite a raste sa dajú vysvetliť rozdielmi v technologickej
úrovni a úrovni ľudského kapitálu,
pokroky v technológiách a ľudskom kapitáli sú motorom rastu,
rozvinutie obchodu by malo podporiť rast a technologický pokrok,
investície do výskumu a rozvoja sú rozhodujúce,
vzdelávanie a školenie ako forma zvyšovania úrovne ľudského kapitálu je tieţ podstatné
pre konkurencieschopnosť.
Znalosti majú svoje ukotvenie v regióne kvôli potrebe blízkosti aktérov. Podľa (Dunnig,
2002) a ďalších autorov sú inovačné procesy do veľkej miery regionálne koncentrované
a stávajú sa hlavným motorom ekonomického rozvoja, bránami krajín na globálny trh. Ich
úlohou je akumulácia, rozvoj a ochrana vedeckých poznatkov. Dôvodom týchto
aglomeračných efektov je úspora transakčných nákladov zaloţených na regionálnej blízkosti,
v šanci vytvoriť interaktívne vzťahy dôvery medzi účastníkmi inovačných sietí, kde sa
informácie zdieľajú vďaka umiestneniu v tom istom regióne a v zabezpečení produktov,
sluţieb či pracovnej sily prispôsobených pre potreby zúčastnených podnikov. K podobným
záverom dospeli aj geografi ako Allen Scott či ekonomickí stratégovia ako Michael Porter.
Regióny sú spravované v kombinácií viacerých úrovní riadenia – regionálnej, národnej, či
supranárodnej, hoci podiel kompetencií jednotlivých úrovní riadenia sa líši od prípadu
k prípadu, neexistuje jediný všeobecne uplatňovaný model regionálnej správy. Avšak
ekonomická stratégia regiónov je zrejmá bez ohľadu na prerozdelenie kompetencií
administratívy efektívne vyuţitie primárnych zdrojov a moţností regiónu v rámci platnej
legislatívy a regulačného rámca. Hlavnou očakávanou úlohou regionálnej správy je tak
v rámci svojich moţností zabezpečovať a zlepšovať podpornú infraštruktúru pre regionálne
lokalizované podniky v prospech ich konkurencieschopnosti na svetových trhoch.
Súčasná inovačne orientovaná regionálna politika patrí medzi endogénne stratégie, pretoţe sa
orientuje na potenciál jestvujúci v regióne. V zaostávajúcich regiónoch (napr. periférnych
regiónoch alebo starých priemyselných oblastiach) jestvuje značný inovačný deficit napr. vo
33