PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

More documents

Recommendations

Info

324 Podoby regionálneho a miestneho rozvoja Veľmi podobné výsledky boli dosiahnuté aj pri národnom modeli HERMIN, ktorý bol nakalibrovaný a pouţitý na ex-ante hodnotenie nového programovacieho obdobia. Nezamestnanosť Aj v tomto prípade popisuje základný scenár (NEZAM SI), stav nezamestnanosti tak, ako ho simuluje model na základe predchádzajúcich štatistických dát. Druhý scenár s vplyvom ŠF (NEZAM SII) simuluje stav v oblasti nezamestnanosti so zahrnutím štrukturálnych fondov. Vplyv štrukturálnych fondov (IZAMN) z programovacieho obdobia 2004-2006 na zníţenie národnej nezamestnanosti je potom vyčíslený nasledovne: INEZAM NEZAM NEZAM N SI SII (7.4) Tento vplyv vyjadruje celkový percentuálny pokles nezamestnanosti v scenári s ŠF oproti základnému scenáru. Tabuľka 7.10 Dopad na nezamestnanosť NEZAM SI NEZAM SII Základný scenár Nezamestnanosť v % Scenár so ŠF Zníţenie nezamestnanosti INEZAMN 2000 18,15 % 18,15 % 0,00 % 2001 21,52 % 21,52 % 0,00 % 2002 19,93 % 19,93 % 0,00 % 2003 17,91 % 17,91 % 0,00 % 2004 17,64 % 17,65 % -0,01 % 2005 15,83 % 15,81 % 0,02 % 2006 15,99 % 15,95 % 0,04 % 2007 16,22 % 16,20 % 0,02 % 2008 15,65 % 15,64 % 0,01 % 2009 14,89 % 14,89 % 0,00 % 2010 13,79 % 13,80 % -0,02 % 2011 12,74 % 12,76 % -0,02 % 2012 12,02 % 12,06 % -0,04 % 2013 11,40 % 11,45 % -0,05 % Zdroj: Model HERMIN – Ekonomický ústav SAV v Bratislave na základe dodaných dát
Kapitola 7. Praktické moţnosti hodnotenia vplyvu štrukturál. fondov na ekonomickú výkonnosť regiónov Aj v tomto prípade je vyčíslenie vplyvu na nezamestnanosť konštruované tak, aby kladné hodnoty zodpovedali pozitívnemu vplyvu a záporné hodnoty vplyvu negatívnemu. Ukazovateľ nezamestnanosti je úzko spätý s ukazovateľom zamestnanosti, a preto aj výsledky vplyvu na nezamestnanosť sú z pohľadu vývoja veľmi podobné ako v prípade vplyvu na ukazovateľ zamestnanosti. 0,05% 0,04% 0,03% 0,02% 0,01% 0,00% -0,01% -0,02% -0,03% -0,04% -0,05% -0,06% Produktivita práce Dopad na Nezamestnanosť 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 Obrázok 7.7 Dopad na nezamestnanosť Zdroj: Vlastný graf 2010 2011 2012 2013 INEZAMN Produktivita práce je v modeli HERMIN počítaná sekundárne ako podiel HDP v SKK v beţných cenách a celkovou zamestnanosťou. Základný scenár (PROD SI), popisuje stav produktivity práce tak, ako ho simuluje model na základe predchádzajúcich štatistických dát. Druhý scenár s vplyvom ŠF (PROD SII) simuluje stav v oblasti produktivity práce so zahrnutím štrukturálnych fondov. Percentuálny vplyv štrukturálnych fondov (IPRODN) z programovacieho obdobia 2004-2006 na národnú produktivitu práce je potom vyčíslený nasledovne: IPROD N PRODS PROD II SI 1 100 (7.5) Tento vplyv vyjadruje percentuálny nárast produktivity práce v scenári so ŠF oproti základnému scenáru. 325
Page 1 and 2:
PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO RO
Page 3 and 4:
Obsah Zoznam obrázkov ............
Page 5 and 6:
4.2 Modely informačných tokov - m
Page 7 and 8:
7.4.6 CGE MODEL ...................
Page 9 and 10:
Obrázok 7.3 Zásady pri analýze a
Page 11 and 12:
Tabuľka 7.3 Multikriteriálna anal
Page 13 and 14:
EEA European Environmental Agency E
Page 15 and 16:
OPI Indikátory prevádzkového spr
Page 17 and 18:
Úvod Podoby regionálneho a miestn
Page 19 and 20:
KAPITOLA ..1.. 1. Región ako syst
Page 21 and 22:
Kapitola 1. Región ako systém a j
Page 23 and 24:
Page 25 and 26:
Page 27 and 28:
Page 29 and 30:
Page 31 and 32:
Page 33 and 34:
Page 35 and 36:
Page 37 and 38:
To je moţné zobraziť uzavretou k
Page 39 and 40:
Page 41 and 42:
Page 43 and 44:
Page 45 and 46:
Page 47 and 48:
Literatúra Kapitola 1. Región ako
Page 49 and 50:
Page 51 and 52:
Page 53 and 54:
KAPITOLA ..2.. 2 Lokálny ekonomick
Page 55 and 56:
Kapitola 2. Lokálny ekonomický ro
Page 57 and 58:
Page 59 and 60:
Page 61 and 62:
Page 63 and 64:
Page 65 and 66:
Page 67 and 68:
Page 69 and 70:
Page 71 and 72:
Page 73 and 74:
Page 75 and 76:
Page 77 and 78:
Page 79 and 80:
Výhody malých podnikov oproti ve
Page 81 and 82:
Page 83 and 84:
Page 85 and 86:
Page 87 and 88:
Page 89 and 90:
Page 91 and 92:
Page 93 and 94:
2.4.1.2 Organizačné predpoklady K
Page 95 and 96:
Page 97 and 98:
Page 99 and 100:
Page 101 and 102:
Page 103 and 104:
Page 105 and 106:
Page 107 and 108:
Page 109 and 110:
Záver Kapitola 2. Lokálny ekonomi
Page 111 and 112:
Literatúra Kapitola 2. Lokálny ek
Page 113 and 114:
Page 115:
OECD 2006. OECD Factbook, Paris Kap
Page 118 and 119:
118 Podoby regionálneho a miestne
Page 120 and 121:
Page 122 and 123:
Page 124 and 125:
Page 126 and 127:
Page 128 and 129:
Page 130 and 131:
Page 132 and 133:
Page 134 and 135:
Page 136 and 137:
Page 138 and 139:
Page 140 and 141:
Page 142 and 143:
Page 144 and 145:
Page 146 and 147:
Page 148 and 149:
Page 150 and 151:
Page 152 and 153:
Page 154 and 155:
Page 156 and 157:
Page 158 and 159:
Page 160 and 161:
Page 162 and 163:
Page 164 and 165:
Page 166 and 167:
Page 168 and 169:
Page 171 and 172:
KAPITOLA ..4.. 4 Indikátory trvalo
Page 173 and 174:
Kapitola 4. Indikátory trvalo udr
Page 175 and 176:
4.1.1 Nosiče informácií Kapitola
Page 177 and 178:
Page 179 and 180:
4.1.3.2 Rozdelenie indikátorov Obr
Page 181 and 182:
Opisné ukazovatele, Výkonové uk
Page 183 and 184:
Page 185 and 186:
Page 187 and 188:
Indikátory Spoločenský a hospod
Page 189 and 190:
Page 191 and 192:
Hnacia sila Obrázok 4.10 Model EÚ
Page 193 and 194:
Literatúra Kapitola 4. Indikátory
Page 195 and 196:
KAPITOLA ..5.. 5 Regionálne dispar
Page 197 and 198:
5.1 Regionálne disparity Kapitola
Page 199 and 200:
5.2 Prístupy k definovaniu chudoby
Page 201 and 202:
Kapitola 5. Regionálne dispartity
Page 203 and 204:
Page 205 and 206:
5.3.2.1 Absolútne a relatívne hra
Page 207 and 208:
Page 209 and 210:
P(z) nadobúda hodnoty z intervalu
Page 211 and 212:
Page 213 and 214:
Page 215 and 216:
Page 217 and 218:
Page 219 and 220:
Page 221 and 222:
Kraj Kapitola 5. Regionálne dispar
Page 223 and 224:
iziko chudoby pracujúcich. Kapitol
Page 225 and 226:
Page 227 and 228:
Page 229 and 230:
Page 231 and 232:
Page 233 and 234:
Kraj A B C D Kapitola 5. Regionáln
Page 235 and 236:
Záver Kapitola 5. Regionálne disp
Page 237 and 238:
Page 239 and 240:
Page 241 and 242:
Page 243:
Page 246 and 247:
Page 248 and 249:
Page 250 and 251:
Page 252 and 253:
Page 254 and 255:
Page 256 and 257:
Page 258 and 259:
Page 260 and 261:
Page 262 and 263:
Page 264 and 265:
Page 266 and 267:
Page 269 and 270:
KAPITOLA ..7. 7 Praktické moţnost
Page 271 and 272:
Kapitola 7. Praktické moţnosti ho
Page 273 and 274: Kapitola 7. Praktické moţnosti ho
Page 323: Kapitola 7. Praktické moţnosti ho
Page 335: Kapitola 7. Praktické moţnosti ho
Page 339 and 340: O autoroch Monografia Podoby region
Page 341 and 342: O autoroch Vedeckú hodnosť CSc.
Page 343 and 344: Ing. Miriam Šebová, PhD. O autoro
show all

PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?