PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

30
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
Koncept regionálnej politiky je známy od tridsiatych rokov 20. storočia, kedy sa začalo
uvaţovať nad uplatňovaním ekonomických a politických nástrojov na dosiahnutie cieľov aj na
regionálnej úrovni. Hlavným dôvodom boli existujúce a zväčšujúce sa rozdiely v ekonomickej
výkonnosti medzi regiónmi s negatívnym dopadom na fungovanie národnej ekonomiky
a sociálnymi dôsledkami. V centre pozornosti však nestojí len fenomén rovnosti, spravodlivosti
a účinnosti v redistribúcii verejných prostriedkov. Sú to aj negatívne ekonomické dôsledky
spojené s nerovnomerným regionálnym vývojom, napríklad v podobe vysokých nákladov na
podporu nezamestnaných a sociálne dávky v znevýhodnených regiónoch, nevyuţitej pôdy, atď.,
na druhej strane napr. v ekonomických stratách a navýšených nákladoch na dobudovávanie
infraštruktúry v prudko rastúcich urbanizovaných regiónoch. Vo fázach dlhodobého výrazného
hospodárskeho rozvoja vzniká typické preťaţenie aglomerácií, pričom zároveň v periférnych
upadajúcich regiónoch sú rezervy pracovných síl (nezamestnanosť, nízky príjem) a nevyuţitá
infraštruktúra. Vtedy sa ponúka riešenie v usmerňovaní verejných a súkromných investícií do
periférnych regiónov, čím sa redukujú tlaky v aglomeráciách a na druhej strane sa mobilizujú
nevyuţité výrobné faktory v perifériách.
Stratégie regionálneho rozvoja na základe predchádzajúcich úvah môţeme deliť na:
a) stratégie, ktoré sa opierajú predovšetkým o vonkajšie – exogénne impulzy rozvoja
regiónu,
b) stratégie, ktoré do popredia dávajú mobilizáciu a rozvoj vnútorných – endogénnych
faktorov.
1. Exogénne impulzy rozvoja:
Typickým exogénnym impulzom ekonomického rastu z tohto pohľadu sú priame zahraničné
investície (PZI), ktoré predstavujú významný faktor ekonomického. PZI predstavujú
dodatočné vonkajšie zdroje, ktoré je moţno pridať k domácim investíciám pre zaistenie
rýchlejšieho rastu HDP. Zahraničné investície môţu prispieť k riešeniu celého radu
problémov ako sú napr. obnova a rozvoj priemyslu a poľnohospodárstva, rozvoj obchodu,
vybudovanie/dobudovanie infraštruktúry, vytvorenie nových pracovných príleţitostí alebo
zvýšenie stability ekonomiky. PZI sú v tomto kontexte významným katalyzátorom rozvoja
v mnohých krajinách sveta, kde nedostatok zdrojov bráni výskumu a vývoju vlastných
produktov a technologických procesov: