PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Kapitola 7. Praktické moţnosti hodnotenia vplyvu štrukturál. fondov na ekonomickú výkonnosť regiónov
Zamestnanosť: Existuje moţnosť porovnania prípadov za a bez prítomnosti intervencií
a to ako z pohľadu celkovej miery nezamestnanosti, tak z pohľadu rozdelenia
zamestnancov.
HDP a miera ekonomického rastu: Existuje moţnosť porovnania medzi mierou rastu za
a bez prítomnosti intervencií.
Tvorba hrubého kapitálu: Táto premenná postihuje zmeny v úrovni investícií
spôsobených intervenciami a ich ročnou mierou rastu.
Pridaná hodnota za sektor: Pre kaţdý rok sa podiel na pridanej hodnote prepočítava pre
kaţdý kľúčový sektor (poľnohospodárstvo, priemysel, súkromné a verejné sluţby...).
Štrukturálne zmeny v čase sú odhadované percentuálnou zmenou v pridanej hodnote.
Export a import: Dopad intervencií štrukturálnych fondov na vývoz a dovoz sa počíta
kaţdá rok a je rozdelený medzi export a import z a do členských krajín EÚ a vývoz
a dovoz z a do nečlenských krajín EÚ.
Doterajšie praktické vyuţitie modelu na hodnotenie ŠF
Tím nemeckých akademikov vyuţil Input–output analýzu pri vypracovaní štúdie dopadov
štrukturálnych fondov na Cieľ l pre jednotlivé krajiny a regióny. Opieral sa pritom o matice
poskytnuté EUROSTAT-om pre referenčný rok 1998 na predikciu pre roky 1991, 1994
a 1999. Prostredníctvom tejto analýzy sa riešiteľský tím pokúsil odhadnúť dopad
štrukturálnych fondov na celkový ekonomický rast a jeho sektorovú distribúciu.
Matice poskytnuté EUROSTAT-om boli vyuţité na vytvorenie Input–output tabuliek
zobrazujúcich odhadnuté ekonomické dopady intervencií Cieľa l pre obdobie 2000 - 2006.
Tabuľky boli vytvorené pre nasledujúce oblasti Cieľa l:
Na národnej úrovni:
a. Grécko
b. Španielsko
c. Írsko
d. Portugalsko
Na regionálnej úrovni:
e. región Mezzogiorno – Taliansko
f. východné Nemecko
289