PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

More documents

Recommendations

Info

278 Podoby regionálneho a miestneho rozvoja premenná X má významný vplyv na vysvetľovanú premennú Y. V prípade štrukturálnych fondov ekonometrický model umoţňuje napríklad testovať, či prílev financií do krajiny (regiónu) má významný vplyv na zamestnanosť. V kontexte hodnotenia je model vlastne vytvorenou štruktúrou fungovania ekonomiky, v rámci ktorej môţu byť efekty prílevu financií zo štrukturálnych fondov priamo kvantifikované. To znamená, ţe pomocou ekonometrických modelov je moţné nielen zistiť či majú štrukturálne fondy vplyv na ekonomické ukazovatele, ale je moţné tento vplyv aj presne kvantifikovať. Po druhé, je to schopnosť ekonometrických modelov predpovedať vývoj na základe historických údajov. Väčšina makroekonomických modelov je zaloţená na skupine kauzálnych vzťahov (tvorených rovnicami), ktoré majú schopnosť nielen popisovať ekonomické a čiastočne aj sociálne mechanizmy v krajine resp. regióne, ale dajú sa vyuţiť aj na prognózy ďalšieho vývoja v rámci týchto mechanizmov. Tým tieto modely spĺňajú jednu zo základných poţiadaviek kladených na metódy hodnotenia financovania zo štrukturálnych fondov a tou je moţnosť ex-ante hodnotenia. Posledným, veľmi dôleţitým dôvodom pre pouţívanie ekonometrických modelov je, ţe jednoduchým spôsobom umoţňujú vytvárať viacero typov scenárov. Scenár umoţňuje odpovedať na otázky typu „čo ak“. Tento proces v seba zahŕňa vytvorenie alternatívnej reality, zvyčajne prostredníctvom zmeny základných predpokladov (prípadne zmeny premenných) a porovnanie ich výsledkov s výsledkami z tzv. základného scenára. Táto výhoda je pri hodnotení štrukturálnych fondov kľúčová. Pri pouţití ekonometrického modelu sa zvyčajne vytvorí základný scenár vývoja bez vplyvu financií zo štrukturálnych fondov na makroekonomické ukazovatele krajiny alebo regiónu. Po začlenení externého vplyvu štrukturálnych fondov do modelu je moţné vytvoriť druhý scenár a kvantifikovať tak presne vplyv týchto vonkajších zdrojov na sledované ukazovatele. Jednoduchým spôsobom je potom moţné vytvárať rôzne scenáre vývoja a to zmenou predpokladov, napr. zmenou štruktúry alokácie zdrojov zo štrukturálnych fondov. Porovnávaním jednotlivých scenárov so základným scenárom je potom moţné hľadať najlepšiu štruktúru alokácie zdrojov. Častejšie sa však v praxi hodnotia rôzne alternatívy, ktoré vzniknú z politických rokovaní o alokácii prostriedkov zo štrukturálnych fondov.
Kapitola 7. Praktické moţnosti hodnotenia vplyvu štrukturál. fondov na ekonomickú výkonnosť regiónov 7.3.2 Výhody a obmedzenia ekonometrických modelov Je zrejmé, ţe ţiadna metóda nie je úplne dokonalá a aj makro-ekonometrické modely majú svoje výhody, ale aj slabé stránky. 7.3.2.1 Silné stránky Ciele štrukturálnych fondov sú definované na makroekonomickej úrovni. Výstupy makroekonomického modelu sú obvykle plne konzistentné s týmito poţiadavkami. Tieto metódy teda predstavujú prakticky jedinú moţnosť formálneho posúdenia toho, či európske politiky naplnili ciele alebo nie. Kľúčovou výhodou ekonometrického modelu je schopnosť vyuţiť reálne údaje korešpondujúce s modelovou štruktúrou na obnovu modelu, čo znamená, ţe štatistické metódy môţu byť bezprostredne vyuţité napríklad na stanovenie miery korelácie medzi časovými radmi. Modely sú zvyčajne dynamické, čo znamená, ţe sú schopné zaznamenávať zmeny na ročnej, resp. kvartálnej báze. 7.3.2.2 Obmedzenia Práca s ekonometrickými modelmi je veľmi náročná na údajové zdroje. Podkladové údaje prijateľnej kvality sú nutným predpokladom pre získanie štatisticky významných odhadov regresných koeficientov a často predstavujú obmedzujúci faktor. Z tohto dôvodu sú niektoré modely prispôsobované na pouţitie s niţším mnoţstvom dostupných štatistických údajov. Väčšina makro–ekonometrických modelov sa vyznačuje pribliţne rovnakou štruktúrou dopytovej strany, ktorá je zaloţená na výdavkových komponentoch HDP, a doplnená ďalšími modulmi ako napríklad sektor obchodu tak, aby sa boli schopné vyrovnať s dopytom v rámci sektora priemyslu a ďalšími sektorovými efektmi. Viac rozdielov medzi jednotlivými modelmi je moţné nájsť v prístupe k faktorom ponukovej strany, ktoré merajú potenciálny produkt ekonomického systému, často odvodením z produkčnej funkcie. Typickým príkladom sú technológie, pri ktorých sa často pri tvorbe modelov predpokladá, ţe sú dané exogénne. V súčasnosti sa však do popredia dostávajú teórie (nová rastová teória) pri ktorých sa kladie dôraz na dôleţitú úlohu endogénnych efektov. 279
Page 1 and 2:
PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO RO
Page 3 and 4:
Obsah Zoznam obrázkov ............
Page 5 and 6:
4.2 Modely informačných tokov - m
Page 7 and 8:
7.4.6 CGE MODEL ...................
Page 9 and 10:
Obrázok 7.3 Zásady pri analýze a
Page 11 and 12:
Tabuľka 7.3 Multikriteriálna anal
Page 13 and 14:
EEA European Environmental Agency E
Page 15 and 16:
OPI Indikátory prevádzkového spr
Page 17 and 18:
Úvod Podoby regionálneho a miestn
Page 19 and 20:
KAPITOLA ..1.. 1. Región ako syst
Page 21 and 22:
Kapitola 1. Región ako systém a j
Page 23 and 24:
Page 25 and 26:
Page 27 and 28:
Page 29 and 30:
Page 31 and 32:
Page 33 and 34:
Page 35 and 36:
Page 37 and 38:
To je moţné zobraziť uzavretou k
Page 39 and 40:
Page 41 and 42:
Page 43 and 44:
Page 45 and 46:
Page 47 and 48:
Literatúra Kapitola 1. Región ako
Page 49 and 50:
Page 51 and 52:
Page 53 and 54:
KAPITOLA ..2.. 2 Lokálny ekonomick
Page 55 and 56:
Kapitola 2. Lokálny ekonomický ro
Page 57 and 58:
Page 59 and 60:
Page 61 and 62:
Page 63 and 64:
Page 65 and 66:
Page 67 and 68:
Page 69 and 70:
Page 71 and 72:
Page 73 and 74:
Page 75 and 76:
Page 77 and 78:
Page 79 and 80:
Výhody malých podnikov oproti ve
Page 81 and 82:
Page 83 and 84:
Page 85 and 86:
Page 87 and 88:
Page 89 and 90:
Page 91 and 92:
Page 93 and 94:
2.4.1.2 Organizačné predpoklady K
Page 95 and 96:
Page 97 and 98:
Page 99 and 100:
Page 101 and 102:
Page 103 and 104:
Page 105 and 106:
Page 107 and 108:
Page 109 and 110:
Záver Kapitola 2. Lokálny ekonomi
Page 111 and 112:
Literatúra Kapitola 2. Lokálny ek
Page 113 and 114:
Page 115:
OECD 2006. OECD Factbook, Paris Kap
Page 118 and 119:
118 Podoby regionálneho a miestne
Page 120 and 121:
Page 122 and 123:
Page 124 and 125:
Page 126 and 127:
Page 128 and 129:
Page 130 and 131:
Page 132 and 133:
Page 134 and 135:
Page 136 and 137:
Page 138 and 139:
Page 140 and 141:
Page 142 and 143:
Page 144 and 145:
Page 146 and 147:
Page 148 and 149:
Page 150 and 151:
Page 152 and 153:
Page 154 and 155:
Page 156 and 157:
Page 158 and 159:
Page 160 and 161:
Page 162 and 163:
Page 164 and 165:
Page 166 and 167:
Page 168 and 169:
Page 171 and 172:
KAPITOLA ..4.. 4 Indikátory trvalo
Page 173 and 174:
Kapitola 4. Indikátory trvalo udr
Page 175 and 176:
4.1.1 Nosiče informácií Kapitola
Page 177 and 178:
Page 179 and 180:
4.1.3.2 Rozdelenie indikátorov Obr
Page 181 and 182:
Opisné ukazovatele, Výkonové uk
Page 183 and 184:
Page 185 and 186:
Page 187 and 188:
Indikátory Spoločenský a hospod
Page 189 and 190:
Page 191 and 192:
Hnacia sila Obrázok 4.10 Model EÚ
Page 193 and 194:
Literatúra Kapitola 4. Indikátory
Page 195 and 196:
KAPITOLA ..5.. 5 Regionálne dispar
Page 197 and 198:
5.1 Regionálne disparity Kapitola
Page 199 and 200:
5.2 Prístupy k definovaniu chudoby
Page 201 and 202:
Kapitola 5. Regionálne dispartity
Page 203 and 204:
Page 205 and 206:
5.3.2.1 Absolútne a relatívne hra
Page 207 and 208:
Page 209 and 210:
P(z) nadobúda hodnoty z intervalu
Page 211 and 212:
Page 213 and 214:
Page 215 and 216:
Page 217 and 218:
Page 219 and 220:
Page 221 and 222:
Kraj Kapitola 5. Regionálne dispar
Page 223 and 224:
iziko chudoby pracujúcich. Kapitol
Page 225 and 226:
Page 227 and 228: Kapitola 5. Regionálne dispartity
Page 233 and 234: Kraj A B C D Kapitola 5. Regionáln
Page 235 and 236: Záver Kapitola 5. Regionálne disp
Page 243: Kapitola 5. Regionálne dispartity
Page 246 and 247: 246 Podoby regionálneho a miestne
Page 269 and 270: KAPITOLA ..7. 7 Praktické moţnost
Page 271 and 272: Kapitola 7. Praktické moţnosti ho
Page 277: Kapitola 7. Praktické moţnosti ho
Page 329 and 330:
Kapitola 7. Praktické moţnosti ho
Page 331 and 332:
Page 333 and 334:
Page 335:
Page 339 and 340:
O autoroch Monografia Podoby region
Page 341 and 342:
O autoroch Vedeckú hodnosť CSc.
Page 343 and 344:
Ing. Miriam Šebová, PhD. O autoro
show all

PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?