PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

278
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
premenná X má významný vplyv na vysvetľovanú premennú Y. V prípade štrukturálnych
fondov ekonometrický model umoţňuje napríklad testovať, či prílev financií do krajiny
(regiónu) má významný vplyv na zamestnanosť.
V kontexte hodnotenia je model vlastne vytvorenou štruktúrou fungovania ekonomiky,
v rámci ktorej môţu byť efekty prílevu financií zo štrukturálnych fondov priamo
kvantifikované. To znamená, ţe pomocou ekonometrických modelov je moţné nielen zistiť či
majú štrukturálne fondy vplyv na ekonomické ukazovatele, ale je moţné tento vplyv aj presne
kvantifikovať.
Po druhé, je to schopnosť ekonometrických modelov predpovedať vývoj na základe
historických údajov. Väčšina makroekonomických modelov je zaloţená na skupine
kauzálnych vzťahov (tvorených rovnicami), ktoré majú schopnosť nielen popisovať
ekonomické a čiastočne aj sociálne mechanizmy v krajine resp. regióne, ale dajú sa vyuţiť aj
na prognózy ďalšieho vývoja v rámci týchto mechanizmov. Tým tieto modely spĺňajú jednu
zo základných poţiadaviek kladených na metódy hodnotenia financovania zo štrukturálnych
fondov a tou je moţnosť ex-ante hodnotenia.
Posledným, veľmi dôleţitým dôvodom pre pouţívanie ekonometrických modelov je, ţe
jednoduchým spôsobom umoţňujú vytvárať viacero typov scenárov. Scenár umoţňuje
odpovedať na otázky typu „čo ak“. Tento proces v seba zahŕňa vytvorenie alternatívnej
reality, zvyčajne prostredníctvom zmeny základných predpokladov (prípadne zmeny
premenných) a porovnanie ich výsledkov s výsledkami z tzv. základného scenára. Táto
výhoda je pri hodnotení štrukturálnych fondov kľúčová. Pri pouţití ekonometrického modelu
sa zvyčajne vytvorí základný scenár vývoja bez vplyvu financií zo štrukturálnych fondov na
makroekonomické ukazovatele krajiny alebo regiónu. Po začlenení externého vplyvu
štrukturálnych fondov do modelu je moţné vytvoriť druhý scenár a kvantifikovať tak presne
vplyv týchto vonkajších zdrojov na sledované ukazovatele. Jednoduchým spôsobom je potom
moţné vytvárať rôzne scenáre vývoja a to zmenou predpokladov, napr. zmenou štruktúry
alokácie zdrojov zo štrukturálnych fondov. Porovnávaním jednotlivých scenárov
so základným scenárom je potom moţné hľadať najlepšiu štruktúru alokácie zdrojov.
Častejšie sa však v praxi hodnotia rôzne alternatívy, ktoré vzniknú z politických rokovaní
o alokácii prostriedkov zo štrukturálnych fondov.