PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

26
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
Pojem regionálnej konkurencieschopnosti má svoj pôvod vo viacerých teóriách –
inštitucionálnej ekonómii, evolučnej ekonómii a teórii učiacich sa regiónov, ale aj
v Porterovom prístupe strategického plánovania a teórii konkurenčnej výhody. Priestorovú
dimenziu chápaniu konkurencieschopnosti pridáva prístup novej ekonomickej geografie (New
Economic Geography).
Pre regióny z hľadiska regionálnej konkurencieschopnosti existujú tri hlavné teoretické línie
(Martin, R. L., 2004), smerujúce k regiónu ako:
miestu exportnej špecializácie,
zdroju rastúcich výnosov,
centru znalostí.
Región ako miesto exportnej špecializácie je spojené s dynamikou priemyselnej lokalizácie,
s faktormi ovplyvňujúcimi lokalizáciu ekonomických aktivít – lokalizácia je z pohľadu
ekonomickej geografie vysvetlená pomocou lokalizačnej funkcie závislej na lokalizačných
premenných (dostupnosť zdrojov, ponuka pracovnej sily, prístup na trhy, atď.) Regióny
súťaţia medzi sebou o lokalizáciu ekonomických aktivít a tým sa snaţia vyuţiť svoje
konkurenčné výhody, čo ich následne vedie ku špecializácii.
Región ako zdroj rastúcich výnosov – teória nadväzujúca na koncept kumulatívnej
príčinnosti sa objavila v ekonomickej geografii znovu v 90. rokoch. Pôvodný neoklasický
model bol rozpracovaný do teórie endogénneho rastu, podľa ktorej ľudský kapitál, technický
pokrok, veda, výskum, inovácie a investície tieţ predstavujú endogénne faktory rastu.
Kapitálové investície do fyzického a ľudského kapitálu vytvárajú pozitívne externality,
zvyšujú efektívnosť výroby investujúcich firiem a regiónu.
Región ako centrum znalostí – opiera sa o teórie, podľa ktorých je pre
konkurencieschopnosť dôleţité „inovačné prostredie“, čo sa odvíja ešte od Marshallovej
teórie priemyselných okrskov. Marshall zdôrazňoval dôleţitosť faktorov špecializovaných
pracovníkov, podporných podnikov a príleţitostí pre medzipodnikovú deľbu práce, ale aj
„miestnu priemyselnú atmosféru“, ktorá pozitívne ovplyvňuje tvorbu nových myšlienok.
Odtiaľ je uţ blízko k Schumpeterovej teórii inovácií, evolučnej ekonomickej teórii a učiacim
sa regiónom (Learning Regions). Inovácie sa chápu ako interaktívny proces učenia,
vyţadujúci si spoluprácu regionálnych aktérov, vstupujúcich spoločne do regionálneho
inovačného systému. Regionálna konkurencieschopnosť závisí aj na jej veľkosti a miere