PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Kapitola 6. Ľudský a sociálny kapitál v regionálnom rozvoji
Podľa Lin (2001) je kapitál investícia zdrojov, pričom očakávame ich návratnosť na trhu.
Znamená to teda, ţe kapitál je zdrojom pokiaľ je tento zdroj investovaný a mobilizovaný za
účelom dosiahnutia zisku –ako cieľa aktivity. Obidva tieto procesy vyţadujú čas a úsilie.
Z tohto pohľadu bol sociálny kapitál v jeho najrozličnejších formách chápaný ako „tichá“
forma kapitálu. Sociálny kapitál je zachytený v sociálnych vzťahoch.
OECD (2001) správa definuje sociálny kapitál ako siete so spoločným zdieľaním noriem,
hodnôt a porozumením, ktoré podporuje spoluprácu vo vnútri alebo medzi skupinami.
Sociálny kapitál je jav, ktorý môţeme nájsť vo všetkých oblastiach spoločnosti, vo všetkých
typoch organizácií, v súkromnom a verejnom sektore ako aj v civilnom sektore spoločnosti
a môţeme ho analyzovať ako jeden z druhov kapitálu. Siete sú sami osebe druhom sociálneho
kapitálu a sociálny kapitál je štruktúrou kontaktov v sieti a zdrojov, ktoré kaţdý z nich má.
Westlund (2006) definuje sociálny kapitál ako sociálne, neformálne siete, ktoré sú vytvárané,
udrţiavané a pouţívané aktérmi sietí za účelom distribúcie noriem, hodnôt, preferencií
a iných sociálnych atribútov a charakteristík a ktoré zároveň vznikajú ako výsledok
vzájomného zdieľania niektorých týchto atribútov medzi aktérmi sieti. Na základe tejto
definície môţeme sociálny kapitál povaţovať za typ infraštruktúry, ktorá má uzly
a prepojenia. Uzly pozostávajú z aktérov, t.j. jednotlivcov alebo organizácií, ktorí vytvárajú
spojenia medzi sebou. Tvorba prepojení je riadená normami, preferenciami a postojmi
aktérov, čo môţe zároveň viesť k tomu, ţe niektoré linky medzi jednotlivcami resp.
organizáciami nevzniknú. Prepojenia prenášajú rozličné typy informácií. Dopad sociálneho
kapitálu na spoločnosť závisí od kvality ako ja kvantity týchto prepojení. To aké normy,
preferencie a postoje sa distribuujú prepojeniami je minimálne tak dôleţité ako samotný počet
liniek. Silný sociálny kapitál teda môţe pokrok podporovať ako ja potláčať v závislosti na
kvalite prepojení. Tu je potrebné aj rozlišovať medzi verejnými súkromnými sieťami,
nakoľko verejné siete sú prístupné temer kaţdému, pričom súkromné siete sú formálne alebo
neformálne kontrolované určitými skupinami.
V čom je teda význam a hodnota sociálneho kapitálu? Spoločnosť je silná tak, ako kvalitne
fungujú recipročné sociálne vzťahy. Naopak, spoločnosť hoci čestných ale izolovaných
jednotlivcov nebude mať dostatok sociálneho kapitálu. Trigilia (2001) dokazuje, ţe na
pochopenie úlohy sociálneho kapitálu má byť tento chápaný v súvislostiach sociálnych
vzťahov a sociálnych sietí a nie v pojmoch kultúry a občianstva.
255