PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

254
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
jednotlivcami – k sociálnym sieťam a normám reciprocity a dôveryhodnosti a tak je veľmi
blízky ku pojmu občianska čestnosť
Niektorí autori ako napr. Portes a Landolt (1996) kritizujú Putnama, ţe sa zameriava iba na
pozitívne stránky sociálneho kapitálu a neuvaţuje o jeho negatívach. Uvádzajú viaceré
príklady negatívneho sociálneho kapitálu a ich vplyvu na spoločnosť. Portes (1998)
sumarizoval hlavné negatívne dôsledky sociálneho kapitálu nasledovne: vylúčenie tých, ktorí
nie sú členmi siete, nadmerné poţiadavky na členov sietí, obmedzenie slobody jednotlivca,
klesajúca úroveň noriem. Putman (2000) odpovedal na túto kritiku tým, ţe zaviedol pojem
„temná stránka sociálneho kapitálu“, a uvádza, ţe silný sociálny kapitál môţe pôsobiť proti
tolerancii.
Spojenie sociálneho kapitálu s oblasťou ekonomických vied bolo pomerne slabé napriek
faktu, ţe kapitál je tradične vnímaný v ekonomickom zmysle Aţ v polovici 90tych rokov 20.
storočia začali ekonómovia diskutovať o myšlienke sociálneho kapitálu. Problémom bolo
pouţitie slova kapitál v spojení so sociálnym kapitálom. Arrow (2000) argumentuje, ţe
sociálny kapitál, by nemal byť chápaný ako kapitál, nakoľko mu chýbajú niektoré základné
črty kapitálu ako napr. nie je budovaný na základe premyslenej obete v súčasnosti v prospech
profitu v budúcnosti. Na druhej strane Becker chápe sociálny kapitál ako prednosti, ktoré sú
tvorené na základe minulých skúseností a ktoré priamo prinášajú prosperitu a nie ako
prednosti, ktoré občas prispievajú k vytvoreniu iných vecí, ktoré prinášajú prosperitu (Hardin,
1999). Tento pohľad sa značne líši od pohľadu Colemena, ktorý tvrdí, ţe sociálny kapitál je
prostriedok aktérov, ktorý ho pouţívajú na zvýšenie ich uţitočnosti, prospešnosti. Môţeme
však povedať, ţe sociálny kapitál môţe byť zdrojom ale aj prednosťou. Sociálny kapitál môţe
facilitovať určité aktivity aktérov a zároveň môţe zvyšovať prospešnosť pre jednotlivca.
Z pohľadu ekonóma, Dasgput (2000) pouţíva pojem sociálny kapitál vo svojej diskusii
o dôvere, normách, dohodách, reputácii, sieťach, kultúre a pod. a zaoberá sa meraním
sociálneho kapitálu. Sociálny kapitál tvoria záujmové skupiny, ktoré zdieľajú spoločné
normy, hodnoty a znalosti a ktoré napomáhajú kooperácii vnútri skupiny alebo medzi
skupinami. Dôvera môţe byť chápaná rovnako ako zdroj a takisto aj ako dôsledok sociálneho
kapitálu, a tieţ ako veľmi blízky zástupca pre mnohé normy, vnímania a hodnoty, ktoré
podchycujú sociálnu spoluprácu.