PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Kapitola 6. Ľudský a sociálny kapitál v regionálnom rozvoji
the Spirit of Capitalism). Weber zdôrazňuje význam sietí osobných vzťahov neekonomickej
povahy a sietí sociálnych vzťahov na umoţnenie cirkulácie informácií a dôvery medzi
organizáciami navzájom a ich klientmi, ktoré majú ekonomické dôsledky pre rozvoj. Korene
sociálneho kapitálu môţeme nájsť aj v prácach Jane Jacobsovej (1961), autorky knihy Zánik
a ţivot veľkých amerických miest (The Death and Life of Great American Cities). Jacobsová
kritizovala plánovanie „tvrdou rukou“, ktoré nie je schopné vyuţiť subjektívne znalosti
členov komunity, ktoré nazýva „lokalitné znalosti“. Pravdepodobne aj ako prvá pouţila
termín sociálny kapitál v urbánnom plánovaní. Plánovači totiţ typicky ignorovali úlohu
sociálneho kapitálu, čím sa veľakrát nepodarilo dosiahnuť plánované ciele bez podpory
existujúcich sociálnych sietí.
Definície sociálneho kapitálu sa rôznia v závislosti od toho, z akej akademickej oblasti
pochádza autor. Pojem sa začal systematickejšie pouţívať na začiatku šesťdesiatych rokov
v prácach Pierra Bourdieu (Bourdieu, 1980). V jeho práci sa definuje sociálny kapitál ako
súbor zdrojov, reálnych alebo virtuálnych, vzťahujúcich sa k vlastníctvu dlhodobých
vzťahových sietí, ktoré sú viac alebo menej inštitucionalizované, so všetkými vzájomnými
vzťahmi, kontaktmi, spojeniami. Sociálny vzťah v jeho ponímaní je spojený s účasťou resp.
členstvom v skupine určenej nejakými spoločnými vlastnosťami.
Coleman (1990) svojimi prácami umoţnil širšie sociálneho kapitálu a jeho prepojenie
s problémami rozvoja. Colemanova definícia sociálneho kapitálu je zaloţená na rozdielnosti
ľudského a sociálneho kapitálu nasledovne: Ľudský kapitál je zdroj spojený s jednotlivcom
zatiaľ čo sociálny kapitál nachádzame vo vzájomných súvislostiach a vzťahoch medzi
jednotlivcami. Coleman zároveň uvádza, ţe sociálny kapitál nie je súkromných vlastníctvom
ţiadnej osoby, ktorá z neho profituje. Zatiaľ čo Coleman tvrdí, ţe vzťahy vo vnútri skupiny
a medzi skupinami vytvárajú sociálny kapitál, Bourdieu povaţuje individuálne alebo
skupinové externé siete za zdroj prístupu ku sociálnemu kapitálu a sociálny kapitál pokladá za
zdroj, ktorý sa získava pomocou kontaktov na jednotlivcov alebo skupiny. Na druhej strane
Colemanov východiskový bod spočíva v tom, ţe sociálny kapitál pozostáva z kontaktov vo
vnútri a medzi sieťami resp. skupinami.
V ostatnom období sú známe práce Roberta D. Putmana (1993), ktorý pracoval v oblasti
politických vied. Putman definuje sociálny kapitál ako črtu sociálnej organizácie ako napr.
siete, normy a dôvera, ktorá podporuje koordináciu a kooperáciu za účelom získania
vzájomného prospechu. Hovorí, ţe sociálny kapitál sa vzťahuje ku spojeniam medzi
253