PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

248
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
Ľudský kapitál tvoria znalostné zručnosti, kompetencie a atribúty zakotvené v jednotlivcoch,
ktorí napomáhajú vytváraniu osobnej, sociálnej a ekonomickej prosperity. Je rozvinutý
v kontexte rodiny, usporiadania včasnej starostlivosti o dieťa, oficiálneho vzdelania
a vzdelávania dospelých, účasti na kaţdodennom a občianskom ţivote, práve tak ako
oficiálneho tréningu a neformálneho štúdia na pracovisku a prostredníctvom špecifických
činností ako sú výskum a inovácie alebo účasť v rôznych profesionálnych záujmových
skupinách.
Drţiteľ Nobelovej ceny Gary S. Becker je najznámejším autorom v oblasti ľudského kapitálu.
Vo svojich dielach nedefinuje ľudský kapitál explicitne, ale uvádza argumenty v prospech
dôleţitosti vyuţívania ľudského kapitálu (Becker, 1994). Hovorí, ţe celý rast príjmov
v krajine/regióne nemôţe byť vysvetlený len rastom fyzického kapitálu. Čistá agregácia
fyzického kapitálu nezabezpečuje rast a konkurencieschopnosť ekonomiky. Trvalejší rast je
moţné dosiahnuť vyuţitím investícií do pracovnej sily nie je a preto sú investície do ľudského
kapitálu veľmi dôleţité aj v období ekonomickej recesie.
Mankiw, Romer a Weil (1992) modelujú rast príjmov za pomoci štyroch tradičných faktorov
produkcie (práca, pôda, kapitál a technologický pokrok). Becker odhalil medzeru
v modelovaní rastu príjmov, ktoré neboli vysvetliteľné iba týmito tradičnými faktormi.
Dôleţitosť ľudského kapitálu je všeobecne akceptovaná ale jeho meranie je stále diskutabilné.
Preto podobne ako Becker sa aj iní autori vyhýbajú explicitnej definícii ľudského kapitálu.
Niektorí autori skúmajú radšej iba investície do ľudského kapitálu. V jednej z mála definícií
(Husz, 1998) je ľudský kapitál povaţovaný za čas, skúsenosti, znalosti a schopnosti
domácnosti alebo celej generácie, ktoré môţu byť vyuţité vo výrobnom procese. Je jasné, aké
komplikácie kaţdá definícia podobného druhu prináša, keďţe je moţné diskutovať o tom, či
nie je moţné jej komponenty rozšíriť o ďalšie, napríklad kreativitu, múdrosť, sebavedomie,
zručnosti, atď. A hneď z druhej strany môţeme definíciu napadnúť z pohľadu, či nemerať
namiesto domácností alebo generácií ľudských kapitál indivídua, širšej rodinnej pospolitosti,
obce, regiónu, krajiny, atď.
Fitz-Enz (2000) definuje ľudský kapitál ako svoje stránky, ktoré pracovník prináša:
v pracovnom procese – inteligencia, energia na splnenie pracovných úloh, pozitívny
prístup, spoľahlivosť, zodpovednosť,
schopnosť učiť sa – nadanie, imaginácia, kreativita, schopnosť „vedieť ako“,