PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

More documents

Recommendations

Info

246 Podoby regionálneho a miestneho rozvoja Úvod Globalizácia a diskusie o ekonomike zaloţenej na znalostiach zvyšujú záujem o úlohu znalostí v ekonomickom rozvoji. Z toho dôvodu sa ľudské zdroje stávajú jednou z kľúčových tém na národnej aj regionálnej úrovni. Úroveň a kvalita ľudského kapitálu je videná ako komparatívna výhoda, ktorá prispieva k posilneniu pozície regiónu v globalizovanom svete. Význam a úloha ľudského kapitálu sa umocňujú ešte viac v spojení so sociálnym kapitálom. Mobilný kapitál a rýchle šírenie sa technológií sú jedným z výrazných znakov súčasnej ekonomiky. Tento nový stupeň trhovo orientovanej ekonomiky má silnejšie korene vo vytváraní, distribúcii a vyuţívaní znalostí ako kedykoľvek predtým a znalosti sa stávajú rozhodujúcim činiteľom pre tvorbu nadhodnoty. Schopnosť vytvárať a vyuţívať znalosti na neustále zlepšovanie a radikálne inovácie v pracovných procesoch, výrobkoch a sluţbách je kľúčová pre ekonomickú prosperitu. Znalosti zohrávajú čoraz dôleţitejšiu úlohu tieţ v procese nahrádzania materiálnych zdrojov ako predominantného zdroja prosperity. Regióny sa potrebujú intenzívne venovať znalostiam a zamerať sa na neustále zlepšovanie sa, nové myšlienky, tvorbu znalostí a organizačné učenie sa, čím prispejú k zvyšovaniu efektívnosti v neustále sa posilňujúcej bezhraničnej globálnej ekonomike. Regióny by mali adaptovať zásady tvorby znalostí a neustáleho vzdelávania sa, čo by malo vyústiť do transformácie na niektorú z foriem učiaceho sa regiónu. Systematický rozvoj ľudských zdrojov je preto uţ dlhší čas dôleţitou oblasťou pre národných politikov vo väčšine rozvinutého sveta. Odráţa sa to v rastúcom dôraze, ktorý je v súčasnosti kladený na celoţivotné vzdelávanie, rovnosť šancí, sociálnu inklúziu, zamestnanosť ako aj na znalostnú ekonomiku. V ekonomike zaloţenej na znalostiach si regióny nemôţu dovoliť plytvať tretinou potenciálnej pracovnej sily v dôsledku jej nedostatočného vzdelania a sociálnej exklúzie (Urbančíková, 2007). Čoraz viac si uvedomujeme, ţe lokalizácia ekonomických aktivít a s ňou súvisiaci rozvoj ľudských zdrojov nemôţu byť správne porozumené bez pochopenia širších socio- ekonomických aspektov. Región môţe ponímať svoje ľudské zdroje rôzne. Môţu byť chápané iba ako pracovná sila, ktorá vykonáva vopred definované a naplánované činnosti, ale aj ako subjekt riešenia problémov, príjemcovia a vyuţívatelia nových informácií, potenciálni
Kapitola 6. Ľudský a sociálny kapitál v regionálnom rozvoji zlepšovatelia či inovátori. Kľúčoví hráči ovplyvňujúci regionálny rozvoj by mali stanoviť a pochopiť rozsah moţností, ktoré majú v rukách, pretoţe pochopenie týchto moţností bude napomáhať pri rozhodovaní ako rozvíjať región orientovaný smerom ku vzdelávaniu, kde sú vzdelávanie, práca a inovácie vzájomné úzko späté. Strategický vklad ľudských zdrojov na regionálnej úrovni môţe siahať od udrţiavania vysokej úrovne konkurencieschopnosti pracovných síl regiónu aţ k podstatnému pozdvihnutiu národa z chudoby. Okrem ľudského kapitálu sa v posledných dekádach skúma aj sociálny kapitál, ktorý existuje zároveň a v úzkom vzťahu s ľudským kapitálom. Sociálny kapitál sa stal veľmi dôleţitý pre pochopenie procesov globalizácie na jednej strane a regionálneho rozvoja na strane druhej, pričom si treba uvedomiť, ţe vplyvy sociálneho kapitálu na prosperitu regiónu môţu byť tak pozitívne ako aj negatívne. 6.1 Ľudský kapitál Kapitál sa spája s menom Karl Marx, ktorý videl kapitál ako časť nadhodnoty (vytvorenej pomocou procesu tvorby komodít a výmeny), ktorá vytvára budúci zisk (Marx, K.1867). Tvorba komodít zahŕňa pracovnú silu, pôdu, prenájom a materiál spolu so zariadeniami, technológiami a dopravou. Kapitál sa chápe ako základný koncept ekonomickej kalkulácie, ktorý v peňaţných jednotkách vyjadruje čisté bohatstvo (aktíva mínus pasíva) skladajúci sa zo všetkých druhov kapitálových statkov a predajných aktív (úspor) patriacich určitej osobe alebo inej jednotke, ktorá je účastníkom trhového hospodárstva. Z uvedeného vyplýva, ţe kapitál je chápaný zároveň ako časť nadhodnoty ale aj ako investícia, u ktorej sa očakáva návratnosť. Kapitál ako súčasť nadhodnoty je produktom procesu. Kapitál je však aj proces investovania, kedy sa nadhodnota vytvára a získava. Podľa Marxa dominantná trieda investuje a získava nadhodnotu a teda jeho teória je zaloţená na sociálnom vzťahu medzi dvomi triedami na základe vykorisťovania. Definície ľudského kapitálu sú rôznorodé v závislosti od cieľov výskumu a preukázanie vzťahu medzi úrovňou ľudského kapitálu a ekonomickým rozvojom tieţ nie je jednoduchou úlohou. Zatiaľ sa vie pomerne málo o vplyve vzdelávania a tréningu na regionálnu ekonomiku. Na pochopenie vzájomných súvislostí uvádzame definíciu ľudského kapitálu podľa (OECD 2001): 247
Page 1 and 2:
PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO RO
Page 3 and 4:
Obsah Zoznam obrázkov ............
Page 5 and 6:
4.2 Modely informačných tokov - m
Page 7 and 8:
7.4.6 CGE MODEL ...................
Page 9 and 10:
Obrázok 7.3 Zásady pri analýze a
Page 11 and 12:
Tabuľka 7.3 Multikriteriálna anal
Page 13 and 14:
EEA European Environmental Agency E
Page 15 and 16:
OPI Indikátory prevádzkového spr
Page 17 and 18:
Úvod Podoby regionálneho a miestn
Page 19 and 20:
KAPITOLA ..1.. 1. Región ako syst
Page 21 and 22:
Kapitola 1. Región ako systém a j
Page 23 and 24:
Page 25 and 26:
Page 27 and 28:
Page 29 and 30:
Page 31 and 32:
Page 33 and 34:
Page 35 and 36:
Page 37 and 38:
To je moţné zobraziť uzavretou k
Page 39 and 40:
Page 41 and 42:
Page 43 and 44:
Page 45 and 46:
Page 47 and 48:
Literatúra Kapitola 1. Región ako
Page 49 and 50:
Page 51 and 52:
Page 53 and 54:
KAPITOLA ..2.. 2 Lokálny ekonomick
Page 55 and 56:
Kapitola 2. Lokálny ekonomický ro
Page 57 and 58:
Page 59 and 60:
Page 61 and 62:
Page 63 and 64:
Page 65 and 66:
Page 67 and 68:
Page 69 and 70:
Page 71 and 72:
Page 73 and 74:
Page 75 and 76:
Page 77 and 78:
Page 79 and 80:
Výhody malých podnikov oproti ve
Page 81 and 82:
Page 83 and 84:
Page 85 and 86:
Page 87 and 88:
Page 89 and 90:
Page 91 and 92:
Page 93 and 94:
2.4.1.2 Organizačné predpoklady K
Page 95 and 96:
Page 97 and 98:
Page 99 and 100:
Page 101 and 102:
Page 103 and 104:
Page 105 and 106:
Page 107 and 108:
Page 109 and 110:
Záver Kapitola 2. Lokálny ekonomi
Page 111 and 112:
Literatúra Kapitola 2. Lokálny ek
Page 113 and 114:
Page 115:
OECD 2006. OECD Factbook, Paris Kap
Page 118 and 119:
118 Podoby regionálneho a miestne
Page 120 and 121:
Page 122 and 123:
Page 124 and 125:
Page 126 and 127:
Page 128 and 129:
Page 130 and 131:
Page 132 and 133:
Page 134 and 135:
Page 136 and 137:
Page 138 and 139:
Page 140 and 141:
Page 142 and 143:
Page 144 and 145:
Page 146 and 147:
Page 148 and 149:
Page 150 and 151:
Page 152 and 153:
Page 154 and 155:
Page 156 and 157:
Page 158 and 159:
Page 160 and 161:
Page 162 and 163:
Page 164 and 165:
Page 166 and 167:
Page 168 and 169:
Page 171 and 172:
KAPITOLA ..4.. 4 Indikátory trvalo
Page 173 and 174:
Kapitola 4. Indikátory trvalo udr
Page 175 and 176:
4.1.1 Nosiče informácií Kapitola
Page 177 and 178:
Page 179 and 180:
4.1.3.2 Rozdelenie indikátorov Obr
Page 181 and 182:
Opisné ukazovatele, Výkonové uk
Page 183 and 184:
Page 185 and 186:
Page 187 and 188:
Indikátory Spoločenský a hospod
Page 189 and 190:
Page 191 and 192:
Hnacia sila Obrázok 4.10 Model EÚ
Page 193 and 194:
Literatúra Kapitola 4. Indikátory
Page 195 and 196: KAPITOLA ..5.. 5 Regionálne dispar
Page 197 and 198: 5.1 Regionálne disparity Kapitola
Page 199 and 200: 5.2 Prístupy k definovaniu chudoby
Page 201 and 202: Kapitola 5. Regionálne dispartity
Page 205 and 206: 5.3.2.1 Absolútne a relatívne hra
Page 209 and 210: P(z) nadobúda hodnoty z intervalu
Page 221 and 222: Kraj Kapitola 5. Regionálne dispar
Page 223 and 224: iziko chudoby pracujúcich. Kapitol
Page 233 and 234: Kraj A B C D Kapitola 5. Regionáln
Page 235 and 236: Záver Kapitola 5. Regionálne disp
Page 243: Kapitola 5. Regionálne dispartity
Page 248 and 249: 248 Podoby regionálneho a miestne
Page 269 and 270: KAPITOLA ..7. 7 Praktické moţnost
Page 271 and 272: Kapitola 7. Praktické moţnosti ho
Page 297 and 298:
Kapitola 7. Praktické moţnosti ho
Page 299 and 300:
Page 301 and 302:
Page 303 and 304:
Page 305 and 306:
Page 307 and 308:
Page 309 and 310:
Page 311 and 312:
Page 313 and 314:
Page 315 and 316:
Page 317 and 318:
Page 319 and 320:
Page 321 and 322:
Page 323 and 324:
Page 325 and 326:
Page 327 and 328:
Page 329 and 330:
Page 331 and 332:
Page 333 and 334:
Page 335:
Page 339 and 340:
O autoroch Monografia Podoby region
Page 341 and 342:
O autoroch Vedeckú hodnosť CSc.
Page 343 and 344:
Ing. Miriam Šebová, PhD. O autoro
show all

PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?