PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

246
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
Úvod
Globalizácia a diskusie o ekonomike zaloţenej na znalostiach zvyšujú záujem o úlohu
znalostí v ekonomickom rozvoji. Z toho dôvodu sa ľudské zdroje stávajú jednou z kľúčových
tém na národnej aj regionálnej úrovni. Úroveň a kvalita ľudského kapitálu je videná ako
komparatívna výhoda, ktorá prispieva k posilneniu pozície regiónu v globalizovanom svete.
Význam a úloha ľudského kapitálu sa umocňujú ešte viac v spojení so sociálnym kapitálom.
Mobilný kapitál a rýchle šírenie sa technológií sú jedným z výrazných znakov súčasnej
ekonomiky. Tento nový stupeň trhovo orientovanej ekonomiky má silnejšie korene vo
vytváraní, distribúcii a vyuţívaní znalostí ako kedykoľvek predtým a znalosti sa stávajú
rozhodujúcim činiteľom pre tvorbu nadhodnoty. Schopnosť vytvárať a vyuţívať znalosti na
neustále zlepšovanie a radikálne inovácie v pracovných procesoch, výrobkoch a sluţbách je
kľúčová pre ekonomickú prosperitu. Znalosti zohrávajú čoraz dôleţitejšiu úlohu tieţ
v procese nahrádzania materiálnych zdrojov ako predominantného zdroja prosperity.
Regióny sa potrebujú intenzívne venovať znalostiam a zamerať sa na neustále zlepšovanie sa,
nové myšlienky, tvorbu znalostí a organizačné učenie sa, čím prispejú k zvyšovaniu
efektívnosti v neustále sa posilňujúcej bezhraničnej globálnej ekonomike. Regióny by mali
adaptovať zásady tvorby znalostí a neustáleho vzdelávania sa, čo by malo vyústiť do
transformácie na niektorú z foriem učiaceho sa regiónu.
Systematický rozvoj ľudských zdrojov je preto uţ dlhší čas dôleţitou oblasťou pre národných
politikov vo väčšine rozvinutého sveta. Odráţa sa to v rastúcom dôraze, ktorý je v súčasnosti
kladený na celoţivotné vzdelávanie, rovnosť šancí, sociálnu inklúziu, zamestnanosť ako aj na
znalostnú ekonomiku. V ekonomike zaloţenej na znalostiach si regióny nemôţu dovoliť
plytvať tretinou potenciálnej pracovnej sily v dôsledku jej nedostatočného vzdelania
a sociálnej exklúzie (Urbančíková, 2007).
Čoraz viac si uvedomujeme, ţe lokalizácia ekonomických aktivít a s ňou súvisiaci rozvoj
ľudských zdrojov nemôţu byť správne porozumené bez pochopenia širších socio-
ekonomických aspektov. Región môţe ponímať svoje ľudské zdroje rôzne. Môţu byť chápané
iba ako pracovná sila, ktorá vykonáva vopred definované a naplánované činnosti, ale aj ako
subjekt riešenia problémov, príjemcovia a vyuţívatelia nových informácií, potenciálni