PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Kapitola 1. Región ako systém a jeho rozvoj
v ktorom organizácia umocní znalosti získané jednotlivcami a pretvorí ich do podoby
skupinových znalostí pomocou dialógu, diskusie, zdieľania skúseností alebo pozorovania.
Tento proces prebieha v rámci vnútorných aj vonkajších sietí organizačných jednotiek.
Výsledkom učenia sa organizácie je potom taký druh znalostného kapitálu, ktorý sa
v organizácii dlhodobo udrţí (Urbančíková, 2007). Autormi konceptu učiaceho sa regiónu sú
Lundvall a Johnson (1994), ktorí sa zaoberali národnými systémami inovácií a definovali
pojem „učiaca sa ekonomika“.
Učiaci sa región „aktívne reaguje na nové podmienky a upravuje svoje programy, inštitúty a
alokáciu kolektívnych statkov za účelom zvýšiť produktivitu“. Organický, učiaci sa región –
ak odbočíme do teórie učenia sa organizácie – by mal byť schopný dosiahnuť v učení
najmenej stupeň dvojitej slučky v učení (double-loop learning), ideálne aţ trojitej slučky
(deutero learning). Pritom pri jednej slučke (one-loop learnig) región dokáţe detekovať chyby
a opraviť ich pri zachovaní cieľov a politiky. Pri dvojitej slučke v učení, resp. strategickom
učení okrem opravy chýb región dokáţe zmeniť svoju bázu znalostí, lepšie vyuţiť svoje
moţnosti a dochádza k zlepšeniu procedúr, modifikácii cieľov či politiky na základe učenia
sa. Pri najvyššej forme učenia sa, deutero learning, ku pozorovaniu a premýšľaniu región
pridáva aj reflexiu, čo znamená neustálu reakciu a úpravu inovačného systému (Argyris and
Schon, 1978).
Z pohľadu regionálnej politiky je región územne vymedzeným priestorom na tvorbu
a uskutočňovanie regionálnej ekonomickej, sociálnej, štrukturálnej, či inovačnej politiky – má
za úlohu uspokojovať potreby vyvolané vlastným aktívnym prístupom alebo ako reakciu na
impulzy z vonkajšieho prostredia. Typickou vlastnosťou ekonomického regiónu je
stanovovanie cieľov a cieľavedomá aktivita so stratégiou na ich dosiahnutie. Z hľadiska
realizácie moci je pre región kľúčová miera centralizácie a decentralizácie – do akej miery má
región (regionálna vláda, samospráva) kompetencie a zodpovednosť za riadenie organizácie.
Z hľadiska cieľov – očakávaných výstupov pri pôsobení na regionálny systém - je s regiónom
zauţívané spojenie regionálny rozvoj, pričom všeobecným cieľom rozvoja regiónov je
dosahovanie prosperity a blahobytu ich obyvateľov, ktoré sa odvodzujú od ekonomického
rozvoja a vyjadrujú sa pomocou konkurencieschopnosti daného územia
a konkurencieschopnosti ekonomických činiteľov v ňom umiestnených. Pojem rozvoj je totiţ
mnohovýznamový, ide o konglomerát rôznych významov a odtieňov. Z pohľadu verejného
sektora ide obvykle o zvýšenie príjmov, zvýšenie počtu pracovných miest a zníţenie
23