PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Kapitola 5. Regionálne dispartity z pohľadu chudoby
Za kraj s najniţšou mierou príjmovej nerovnosti moţno povaţovať Trnavský kraj (0,22)
a naopak najhoršia je situácia v Bratislavskom kraji (0,39).
Opäť je potrebné upozorniť, ţe výpočet tohto ukazovateľa vychádza z rozdelenia početností
jednotlivých príjmových skupín publikácie ŠÚ SR (2007), tzn. výpočet je len pribliţný
(v prípade uţších intervalov by sme získali presnejšie hodnoty).
5.6.1.8 Podiel dlhodobej nezamestnanosti na celkovej nezamestnanosti
Podiel dlhodobej nezamestnanosti na celkovej nezamestnanosti vyjadruje, aká časť
z nezamestnaného obyvateľstva je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie dlhšie ako
jeden rok.
Vývoj nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch Slovenska nie je rovnomerný a hoci
v poslednom období celková miera nezamestnanosti klesá, v jednotlivých regiónoch sa
prejavujú špecifické problémy, ktoré sú ovplyvnené nerovnováhou medzi dopytom a ponukou
na trhu práce, demografickým vývojom a ďalšími faktormi (Bartková a Ţelinský, 2007). Zo
západu Slovenska na východ nezamestnanosť rastie a najvyššie miery dosahuje región
východného Slovenska. Nezamestnanosť je kľúčovým faktorom chudoby a sociálnej exklúzie
občanov (Hudec, Dţupka, Urbančíková, Ţelinský a Kmecová, 2006).
Tabuľka 5.10 Podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovej nezamestnanosti v r. 2006 (v %)
Kraj spolu muţi ţeny
Bratislavský kraj 22,28 21,14 23,20
Trnavský kraj 41,47 40,07 42,63
Trenčianský kraj 40,09 40,75 39,50
Nitrianský kraj 53,02 51,24 54,62
Ţilinský kraj 45,38 43,63 46,77
Banskobystrický kraj 59,50 56,71 62,07
Prešovský kraj 56,23 53,33 59,04
Košický kraj 58,60 55,30 61,83
Zdroj: vlastné výpočty podľa údajov ÚPSVAR
229