PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

216
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
5.5.2.1 Meranie chudoby v EÚ
V roku 2001 predloţila Komisia pre sociálnu ochranu správu, v ktorej odporúčala hodnotiť
stupeň sociálnej inklúzie členských krajín EÚ pomocou súboru desiatich primárnych a ôsmich
sekundárnych indikátorov. Odporúčanie bolo prijaté Radou pre zamestnanosť a sociálne veci
dňa 3. decembra 2001 a následne postúpené na Laekensko-bruselský summit EÚ. V júni 2006
prijala Komisia pre sociálnu ochranu súbor spoločných indikátorov na hodnotenie procesu
sociálnej ochrany a sociálnej inklúzie. Súbor indikátorov pozostáva z portfólia 14 dôleţitých
indikátorov (a 11 kontextových indikátorov), ktoré majú odráţať ciele sociálnej kohézie
a interakcie s cieľmi rastu a zamestnanosti v súlade s Lisabonskou stratégiou. Súčasťou
súboru indikátorov sú takisto tri portfólia indikátorov na hodnotenie sociálnej inklúzie,
dôchodkov a zdravotnej starostlivosti. Navrhované indikátory boli odsúhlasené na
konsenzuálnom prístupe tak, aby zabezpečovali porovnateľnosť zaloţenú na európskych
harmonizovaných údajoch, politickej zodpovednosti, jasnej normatívnej interpretovateľnosti
a pod.
Z pohľadu sledovania úrovne chudoby majú najväčší význam práve indikátory sociálnej
inklúzie (naposledy aktualizované 1. februára 2008). Súbor indikátorov pozostáva z 11
primárnych indikátorov, 3 sekundárnych indikátorov a 11 kontextových indikátorov (čím
došlo k zmene oproti pôvodnému súboru 10 primárnych a 8 sekundárnych indikátorov).
Súbor primárnych indikátorov bol upravený tak, aby obsahoval iba najdôleţitejšie indikátory
popisujúce rôzne dimenzie chudoby a sociálnej exklúzie. Niektoré indikátory boli presunuté
zo zoznamu primárnych do sekundárnych, príp. do iných portfólií vzhľadom na ich
komplexnosť (odráţajú viac dimenzií sociálnej kohézie). Zopár indikátorov bolo
povaţovaných za nadbytočné, a tak boli vypustené zo zoznamu (Európska komisia, 2006).
Najdôleţitejším primárnym indikátorom chudoby je miera rizika chudoby, ktorá je
definovaná ako „podiel osôb s ekvivalentným disponibilným príjmom pod hranicou rizika
chudoby, t. j. 60% národného mediánu ekvivalentného príjmu“ (Európska komisia, 2003).
Ďalšími primárnymi indikátormi sú (Európska komisia, 2006):
miera pretrvávajúceho rizika chudoby,
relatívne riziko prepadu príjmov chudoby – hĺbka chudoby,
miera dlhodobej nezamestnanosti,
populácia ţijúca v domácnostiach bez zamestnania,