PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

More documents

Recommendations

Info

214 Podoby regionálneho a miestneho rozvoja kde G(yp) je Giniho index rozdelenia príjmov chudobných, H je podiel chudobných, PG je index priepasti chudoby, q je počet chudobných. Platí, ţe s rastom počtu celkového obyvateľstva 1 1 q , a tak úpravou vzťahu (5.7) q dostávame: S = H [PG + (1 – PG)·G(yp)] (5.8) Ako ďalej uvádzajú Osberg a Xu (2006), index S nespĺňa 5. a 6. axiómu a S0 nevyhovuje 5., 6. a 7. axióme. Aj napriek tomu, ţe Senov index je často citovaný a modifikovaný, takmer nikdy nebol uplatnený inde ako v akademickej literatúre, nakoľko jeho interpretácia je náročná (Svetová banka, 2005). 5.5 Meranie chudoby vo svete a v SR 5.5.1 Chudoba vo svete Najdôleţitejšou medzinárodnou inštitúciou zaoberajúcou sa problematikou chudoby vo svete je Svetová banka, ktorej misiou je „udrţateľná redukcia chudoby“ (Svetová banka, 2008a). 5.5.1.1 Meranie chudoby vo svete – Svetová banka S cieľom čo najpresnejšieho merania chudoby vyvinula Svetová banka relatívne štandardný spoľahlivý systém zisťovaní o ţivotných podmienkach domácností v rámci projektu Meranie ţivotných štandardov – LSMS (angl. Living Standards Measurement Study). Zisťovania majú dve hlavné črty: multitematický dotazník (pokrývajúci údaje o domácnostiach, komunite a cenách) a vysoký dôraz na zabezpečenie kvality (Svetová banka, 2005).
Kapitola 5. Regionálne dispartity z pohľadu chudoby Zisťovanie LSMS bolo spustené Svetovou bankou v roku 1980 s cieľom zlepšiť kvalitu údajov o domácnostiach, ktoré boli získavané národnými štatistickými úradmi v rozvojových krajinách (Glewwe a van der Gaag, 1988). V medzinárodnom porovnaní (krajín s nízkym príjmom) uplatňuje Svetová banka štandard tzv. „dolár na deň“. Štandard vychádza z jednodolárovej hranice chudoby určenej Svetovou bankou v roku 1985, ktorá bola aktualizovaná v roku 1990 a následne v roku 1993. V roku 1993 zodpovedala jednodolárovej hranici z roku 1985 hodnota 1,08 USD vyjadrená v parite kúpnej sily. (Ako uvádza prepočet Svetovej banky (2005), v roku 2004 by hodnota tejto hranice bola 1,31 USD). Na porovnanie krajín s niţším stredným príjmom sa uplatňuje dvojnásobok takto vypočítanej hranice chudoby – ide o tzv. „dvojdolárovú hranicu“ (Svetová banka, 2001b, 2005). 5.5.2 Európska únia Európska rada sa v roku 2000 na marcovom zasadaní v Lisabone uzniesla, ţe rozsah chudoby a sociálnej exklúzie je neprijateľný a budovanie inkluzívnejšej Európskej únie sa povaţuje za jednu z podstatných súčastí pri dosahovaní strategických cieľov, ako sú udrţateľný ekonomický rast, zvýšenie zamestnanosti a zlepšenie sociálnej súdrţnosti. Na Lisabonskom summite bola schválená tzv. Otvorená metóda koordinácie (OMC), ktorá má prispieť k odstráneniu chudoby a sociálnej exklúzie do roku 2010 (MPSVaR, 2004a). Súčasťou tejto OMC sú aj spoločné indikátory na meranie chudoby a sociálnej exklúzie, aby bolo moţné monitorovať pokrok prijatých opatrení a porovnávať dobré skúsenosti. Chudoba je v EÚ popisovaná nasledovne: „Ľudia ţijú v chudobe, ak ich príjem a iné zdroje sú natoľko nedostatočné, ţe im neumoţňujú dosiahnuť takú ţivotnú úroveň, ktorá je akceptovateľná v spoločnosti, v ktorej ţijú. V dôsledku chudoby môţu poznať mnohonásobné znevýhodnenie od nezamestnanosti, cez nízky príjem, zlé bývanie, nedostatočnú zdravotnú starostlivosť aţ po prekáţky v prístupe k celoţivotnému vzdelávaniu, kultúre, športu, či rekreácii. Sú často marginalizovaní a vylúčení z účasti na aktivitách (ekonomických, sociálnych a kultúrnych), ktoré sú beţné pre ostatných ľudí a ich prístup k základným právam môţe byť obmedzený.“ (MPSVaR, 2004a, s. 57) 215
Page 1 and 2:
PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO RO
Page 3 and 4:
Obsah Zoznam obrázkov ............
Page 5 and 6:
4.2 Modely informačných tokov - m
Page 7 and 8:
7.4.6 CGE MODEL ...................
Page 9 and 10:
Obrázok 7.3 Zásady pri analýze a
Page 11 and 12:
Tabuľka 7.3 Multikriteriálna anal
Page 13 and 14:
EEA European Environmental Agency E
Page 15 and 16:
OPI Indikátory prevádzkového spr
Page 17 and 18:
Úvod Podoby regionálneho a miestn
Page 19 and 20:
KAPITOLA ..1.. 1. Región ako syst
Page 21 and 22:
Kapitola 1. Región ako systém a j
Page 23 and 24:
Page 25 and 26:
Page 27 and 28:
Page 29 and 30:
Page 31 and 32:
Page 33 and 34:
Page 35 and 36:
Page 37 and 38:
To je moţné zobraziť uzavretou k
Page 39 and 40:
Page 41 and 42:
Page 43 and 44:
Page 45 and 46:
Page 47 and 48:
Literatúra Kapitola 1. Región ako
Page 49 and 50:
Page 51 and 52:
Page 53 and 54:
KAPITOLA ..2.. 2 Lokálny ekonomick
Page 55 and 56:
Kapitola 2. Lokálny ekonomický ro
Page 57 and 58:
Page 59 and 60:
Page 61 and 62:
Page 63 and 64:
Page 65 and 66:
Page 67 and 68:
Page 69 and 70:
Page 71 and 72:
Page 73 and 74:
Page 75 and 76:
Page 77 and 78:
Page 79 and 80:
Výhody malých podnikov oproti ve
Page 81 and 82:
Page 83 and 84:
Page 85 and 86:
Page 87 and 88:
Page 89 and 90:
Page 91 and 92:
Page 93 and 94:
2.4.1.2 Organizačné predpoklady K
Page 95 and 96:
Page 97 and 98:
Page 99 and 100:
Page 101 and 102:
Page 103 and 104:
Page 105 and 106:
Page 107 and 108:
Page 109 and 110:
Záver Kapitola 2. Lokálny ekonomi
Page 111 and 112:
Literatúra Kapitola 2. Lokálny ek
Page 113 and 114:
Page 115:
OECD 2006. OECD Factbook, Paris Kap
Page 118 and 119:
118 Podoby regionálneho a miestne
Page 120 and 121:
Page 122 and 123:
Page 124 and 125:
Page 126 and 127:
Page 128 and 129:
Page 130 and 131:
Page 132 and 133:
Page 134 and 135:
Page 136 and 137:
Page 138 and 139:
Page 140 and 141:
Page 142 and 143:
Page 144 and 145:
Page 146 and 147:
Page 148 and 149:
Page 150 and 151:
Page 152 and 153:
Page 154 and 155:
Page 156 and 157:
Page 158 and 159:
Page 160 and 161:
Page 162 and 163:
Page 164 and 165: 164 Podoby regionálneho a miestne
Page 171 and 172: KAPITOLA ..4.. 4 Indikátory trvalo
Page 173 and 174: Kapitola 4. Indikátory trvalo udr
Page 175 and 176: 4.1.1 Nosiče informácií Kapitola
Page 179 and 180: 4.1.3.2 Rozdelenie indikátorov Obr
Page 181 and 182: Opisné ukazovatele, Výkonové uk
Page 187 and 188: Indikátory Spoločenský a hospod
Page 191 and 192: Hnacia sila Obrázok 4.10 Model EÚ
Page 193 and 194: Literatúra Kapitola 4. Indikátory
Page 195 and 196: KAPITOLA ..5.. 5 Regionálne dispar
Page 197 and 198: 5.1 Regionálne disparity Kapitola
Page 199 and 200: 5.2 Prístupy k definovaniu chudoby
Page 201 and 202: Kapitola 5. Regionálne dispartity
Page 205 and 206: 5.3.2.1 Absolútne a relatívne hra
Page 209 and 210: P(z) nadobúda hodnoty z intervalu
Page 213: Kapitola 5. Regionálne dispartity
Page 221 and 222: Kraj Kapitola 5. Regionálne dispar
Page 223 and 224: iziko chudoby pracujúcich. Kapitol
Page 233 and 234: Kraj A B C D Kapitola 5. Regionáln
Page 235 and 236: Záver Kapitola 5. Regionálne disp
Page 243: Kapitola 5. Regionálne dispartity
Page 264 and 265:
Page 266 and 267:
Page 269 and 270:
KAPITOLA ..7. 7 Praktické moţnost
Page 271 and 272:
Kapitola 7. Praktické moţnosti ho
Page 273 and 274:
Page 275 and 276:
Page 277 and 278:
Page 279 and 280:
Page 281 and 282:
Page 283 and 284:
Page 285 and 286:
Page 287 and 288:
Page 289 and 290:
Page 291 and 292:
Page 293 and 294:
Page 295 and 296:
Page 297 and 298:
Page 299 and 300:
Page 301 and 302:
Page 303 and 304:
Page 305 and 306:
Page 307 and 308:
Page 309 and 310:
Page 311 and 312:
Page 313 and 314:
Page 315 and 316:
Page 317 and 318:
Page 319 and 320:
Page 321 and 322:
Page 323 and 324:
Page 325 and 326:
Page 327 and 328:
Page 329 and 330:
Page 331 and 332:
Page 333 and 334:
Page 335:
Page 339 and 340:
O autoroch Monografia Podoby region
Page 341 and 342:
O autoroch Vedeckú hodnosť CSc.
Page 343 and 344:
Ing. Miriam Šebová, PhD. O autoro
show all

PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?