PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Kapitola 5. Regionálne dispartity z pohľadu chudoby
agregácie úrovní individuálnych mier chudoby jednotlivých členov spoločnosti do súhrnného
indikátora. Zástancom axiomatického prístupu k meraniu chudoby bol napríklad aj A. Sen,
ktorý navrhol indikátory čo najlepšie zodpovedajúce axiomatickému systému pre indikátor
úrovne chudoby (Xu a Osberg 2002, 2006).
Miery chudoby mali vyhovovať nasledovným základným kritériám (axiómam):
1. Axióma zamerania do ohniska: miera chudoby má byť nezávislá od
nechudobného obyvateľstva.
2. Axióma slabej monotónnosti: zníţenie príjmu chudobnej osoby, za predpokladu
nemennosti ostatných príjmov, má za následok zvýšenie hodnoty miery chudoby.
3. Axióma nestrannosti: Miera chudoby nie je citlivá na poradie príjmov v rade
podľa výšky. Môţe byť definovaná prostredníctvom zvolených príjmových
profilov bez straty všeobecnosti.
4. Axióma slabého transferu: Ak dôjde k zvýšeniu príjmu dvoch jednotlivcov,
z ktorých chudobnejší je v krajine pokladaný za chudobného, pričom mnoţina
chudobných ľudí sa nemení, prejaví sa to na zvýšení hodnoty miery chudoby.
5. Axióma silného transferu: Ak dôjde k zvýšeniu príjmu dvoch jednotlivcov,
z ktorých chudobnejší je v krajine pokladaný za chudobného, prejaví sa to
na zvýšení hodnoty miery chudoby.
6. Axióma spojitosti: Miera chudoby je spojitou závislou premennou príjmov.
7. Axióma invariantnosti replikácie: Miera chudoby sa nezmení, ak jej výpočet je
zaloţený na rozdelení príjmov vytvorenom k-násobkom hodnôt pôvodného
rozdelenia príjmov.
Ako dokazujú Osberg a Xu (2006), podiel chudobných H nespĺňa 2. a 4. axiómu a mnohí
ekonómovia túto mieru chudoby povaţujú za neprijateľnú, pretoţe je necitlivá na hĺbku
chudoby. Index priepasti chudoby PG nespĺňa 4. axiómu, čo znamená, ţe je necitlivý voči
distribučným aspektom chudoby. Vzhľadom na tieto nedostatky navrhol A. Sen dve verzie tej
istej miery chudoby, S0 a S:
q
0 H 1
1 PG
1 G(
y ) , (5.7)
1
q
S p
213