PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

208
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
Podobný prístup, aký pouţil Rowntree, sa vyuţíva aj v súčasnosti a proces merania chudoby
je moţné rozdeliť do troch fáz, resp. je potrebné odpovedať na nasledujúce otázky (Ravallion,
1992):
1. Ako odhadnúť individuálny blahobyt?
2. Od akej úrovne blahobytu môţeme hovoriť, ţe osoba nie je chudobná?
3. Ako agregovať individuálne indikátory blahobytu do miery chudoby?
Prvé dve otázky predstavujú problém identifikácie, tzn. koho môţeme povaţovať za
chudobného a za ako chudobného ho môţeme povaţovať. Posledná otázka je problémom
agregácie, resp. koľko chudoby sa v spoločnosti vyskytuje.
5.4.1 Miery chudoby
Existuje mnoţstvo mier chudoby (pozri prehľad napr. v Duclos a Araar, 2006), v tejto časti
práce sa budeme venovať len základným – patriacim do triedy Fosterových-Greerových-
Thornbeckových mier (Ravallion, 1992) zaloţených na predpoklade známeho rozdelenia
zvoleného indikátora blahobytu/chudoby (Lipton a Ravallion, 1993). Pri konštrukcii mier
budeme vychádzať z publikácií od Liptona a Ravalliona (1993, s. 22 – 30) a Ravalliona
(1992, s. 35 – 54).
Označme y indikátor chudoby (príjem, spotreba a pod.), jeho hustotu pravdepodobnosti f(y)
a distribučnú funkciu Fy
f x y
0
dx . Nech z je hranica chudoby. Mierou chudoby
rozumieme funkciu p(y, z), ktorá je nerastúca vzhľadom na y a neklesajúca vzhľadom na z a je
definovaná predpisom:
y
pz, y
1
, (5.1)
z
kde α je nezáporný parameter. Dostávame skupinu aditívnych mier chudoby a pre súhrnnú
chudobu platí:
P
z
z py
z
f y
0
, dy
(5.2)