PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Kapitola 5. Regionálne dispartity z pohľadu chudoby
Kaţdý bod v grafe na obr. 5.2 predstavuje odpoveď na vyššie poloţenú otázku, konkávna
rastúca funkcia predstavuje odhadnutú teoretickú funkciu z(y) minimálneho subjektívneho
príjmu v závislosti od (aktuálneho) príjmu. Subjektívna hranica chudoby je určená ako z* –
priesečník teoretickej funkcie subjektívneho príjmu v závislosti od príjmu a polpriamky
zvierajúcej s osou x 45-stupňový uhol (situácia, kedy sa subjektívny poţadovaný príjem rovná
aktuálnemu príjmu).
Pri pouţití tejto metódy je potrebné zohľadniť skutočnosť, ţe ľudia neradi odpovedajú na
citlivé otázky, akou otázka o príjme určite je. Ďalšou nevýhodou metódy môţe byť veľká
variabilita odpovedí a z toho vyplývajúce náročné (aţ nemoţné) určenie funkcie minimálneho
subjektívneho príjmu v závislosti od aktuálneho príjmu.
Ďalšia metóda, ako určiť subjektívnu hranicu chudoby vychádza z „diskrétne“ poloţenej
otázky (Duclos a Araar, 2006). Diskrétnosť otázky spočíva v tom, ţe respondenti nemajú
stanoviť absolútnu hodnotu príjmu, ktorý povaţujú za minimálne poţadovaný. Majú uviesť,
či vzhľadom na svoj aktuálny príjem, sa cítia chudobní (hodnota „1“), alebo nie (hodnota
„0“). Následne je potrebné odhadnúť hodnotu subjektívnej hranice z*. Hodnota z* je určená
ako hodnota, ktorej zodpovedá najvyššia pravdepodobnosť, ţe odpovede respondentov o ich
statuse chudoby korešpondujú so statusom, ktorý by sme zistili porovnaním hodnoty z* s ich
príjmom.
5.4 Meranie chudoby
Prvá publikovaná štúdia o meraní chudoby pochádza z roku 1901 od Seebahma Rowntreeho
(Svetová banka, 2001b), ktorý vypočítal, ţe 10% obyvateľstva anglického mesta York v roku
1899 ţilo v chudobe (definovanej ako „pod minimálnou úrovňou nevyhnutných výdavkov“).
Rowntreeho metóda spočívala v uskutočnení výskumu, ktorý pokrýval skoro kaţdú rodinu
robotníckej triedy v Yorku a jeho cieľom bolo získať informácie o príjmoch a výdavkoch
domácností. Chudobu definoval ako úroveň celkových príjmov nepostačujúcich na
uspokojenie minima potrieb s cieľom zabezpečiť si „prostú fyzickú výkonnosť“, čo zahŕňalo
potravu, nájom a ostatné nevyhnutné poloţky. Vypočítal, ţe pre 5-člennú rodinu (otec, matka
a 3 deti) predstavujú minimálne týţdenné výdavky na udrţanie fyzickej výkonnosti 21
šilingov a 8 pencí; pre rodiny iných veľkostí to boli iné sumy. Porovnaním týchto hraníc
chudoby s príjmom rodiny získal odhad chudoby.
207