PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

More documents

Recommendations

Info

206 Podoby regionálneho a miestneho rozvoja 5.3.2.2 Objektívne a subjektívne hranice chudoby Objektívny prístup k určeniu hraníc chudoby spočíva v snahe stanoviť referenčnú hodnotu adekvátnej spotreby, ktorou si jednotlivec zabezpečí zdravý a aktívny ţivot, vrátane plnej aktívnej účasti na spoločenskom dianí (Ravallion, 1998). Referenčná hodnota adekvátnej spotreby je spravidla určená externe z pohľadu jednotlivca – konsenzom odborníkov (Glewwe a van der Gaag, 1988). Subjektívny prístup vyjadruje, ţe hranice chudoby sú inherentnými subjektívnymi úsudkami ľudí o tom, čo povaţujú za sociálne akceptovateľný minimálny ţivotný štandard v určitej spoločnosti (Ravallion, 1992). Prístup vychádza z predpokladu, ţe okolnosti, v ktorých sa jednotlivec nachádza v porovnaní k okolnostiam ostatných členov referenčnej skupiny, ovplyvňujú vnímanie jeho osobného blahobytu (Ravallion, 1998). Jednen zo spôsobov, ako určiť subjektívnu hranicu chudoby, je zaloţený na prieskumoch s nasledujúcou formuláciou otázky: „Akú úroveň príjmu by ste Vy osobne povaţovali za absolútne minimálnu? T. j. aby ste s príjmom vystačili, resp. aby ste mohli uspokojiť svoje základné potreby.“ (Ravallion, 1992, s. 33). Odpovede na túto otázku sú rastúcou funkciou aktuálneho príjmu jednotlivca (pozri obr. 5.2). Obrázok 5.2 Subjektívna hranica chudoby Zdroj: Duclos a Araar, 2006, s. 124
Kapitola 5. Regionálne dispartity z pohľadu chudoby Kaţdý bod v grafe na obr. 5.2 predstavuje odpoveď na vyššie poloţenú otázku, konkávna rastúca funkcia predstavuje odhadnutú teoretickú funkciu z(y) minimálneho subjektívneho príjmu v závislosti od (aktuálneho) príjmu. Subjektívna hranica chudoby je určená ako z* – priesečník teoretickej funkcie subjektívneho príjmu v závislosti od príjmu a polpriamky zvierajúcej s osou x 45-stupňový uhol (situácia, kedy sa subjektívny poţadovaný príjem rovná aktuálnemu príjmu). Pri pouţití tejto metódy je potrebné zohľadniť skutočnosť, ţe ľudia neradi odpovedajú na citlivé otázky, akou otázka o príjme určite je. Ďalšou nevýhodou metódy môţe byť veľká variabilita odpovedí a z toho vyplývajúce náročné (aţ nemoţné) určenie funkcie minimálneho subjektívneho príjmu v závislosti od aktuálneho príjmu. Ďalšia metóda, ako určiť subjektívnu hranicu chudoby vychádza z „diskrétne“ poloţenej otázky (Duclos a Araar, 2006). Diskrétnosť otázky spočíva v tom, ţe respondenti nemajú stanoviť absolútnu hodnotu príjmu, ktorý povaţujú za minimálne poţadovaný. Majú uviesť, či vzhľadom na svoj aktuálny príjem, sa cítia chudobní (hodnota „1“), alebo nie (hodnota „0“). Následne je potrebné odhadnúť hodnotu subjektívnej hranice z*. Hodnota z* je určená ako hodnota, ktorej zodpovedá najvyššia pravdepodobnosť, ţe odpovede respondentov o ich statuse chudoby korešpondujú so statusom, ktorý by sme zistili porovnaním hodnoty z* s ich príjmom. 5.4 Meranie chudoby Prvá publikovaná štúdia o meraní chudoby pochádza z roku 1901 od Seebahma Rowntreeho (Svetová banka, 2001b), ktorý vypočítal, ţe 10% obyvateľstva anglického mesta York v roku 1899 ţilo v chudobe (definovanej ako „pod minimálnou úrovňou nevyhnutných výdavkov“). Rowntreeho metóda spočívala v uskutočnení výskumu, ktorý pokrýval skoro kaţdú rodinu robotníckej triedy v Yorku a jeho cieľom bolo získať informácie o príjmoch a výdavkoch domácností. Chudobu definoval ako úroveň celkových príjmov nepostačujúcich na uspokojenie minima potrieb s cieľom zabezpečiť si „prostú fyzickú výkonnosť“, čo zahŕňalo potravu, nájom a ostatné nevyhnutné poloţky. Vypočítal, ţe pre 5-člennú rodinu (otec, matka a 3 deti) predstavujú minimálne týţdenné výdavky na udrţanie fyzickej výkonnosti 21 šilingov a 8 pencí; pre rodiny iných veľkostí to boli iné sumy. Porovnaním týchto hraníc chudoby s príjmom rodiny získal odhad chudoby. 207
Page 1 and 2:
PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO RO
Page 3 and 4:
Obsah Zoznam obrázkov ............
Page 5 and 6:
4.2 Modely informačných tokov - m
Page 7 and 8:
7.4.6 CGE MODEL ...................
Page 9 and 10:
Obrázok 7.3 Zásady pri analýze a
Page 11 and 12:
Tabuľka 7.3 Multikriteriálna anal
Page 13 and 14:
EEA European Environmental Agency E
Page 15 and 16:
OPI Indikátory prevádzkového spr
Page 17 and 18:
Úvod Podoby regionálneho a miestn
Page 19 and 20:
KAPITOLA ..1.. 1. Región ako syst
Page 21 and 22:
Kapitola 1. Región ako systém a j
Page 23 and 24:
Page 25 and 26:
Page 27 and 28:
Page 29 and 30:
Page 31 and 32:
Page 33 and 34:
Page 35 and 36:
Page 37 and 38:
To je moţné zobraziť uzavretou k
Page 39 and 40:
Page 41 and 42:
Page 43 and 44:
Page 45 and 46:
Page 47 and 48:
Literatúra Kapitola 1. Región ako
Page 49 and 50:
Page 51 and 52:
Page 53 and 54:
KAPITOLA ..2.. 2 Lokálny ekonomick
Page 55 and 56:
Kapitola 2. Lokálny ekonomický ro
Page 57 and 58:
Page 59 and 60:
Page 61 and 62:
Page 63 and 64:
Page 65 and 66:
Page 67 and 68:
Page 69 and 70:
Page 71 and 72:
Page 73 and 74:
Page 75 and 76:
Page 77 and 78:
Page 79 and 80:
Výhody malých podnikov oproti ve
Page 81 and 82:
Page 83 and 84:
Page 85 and 86:
Page 87 and 88:
Page 89 and 90:
Page 91 and 92:
Page 93 and 94:
2.4.1.2 Organizačné predpoklady K
Page 95 and 96:
Page 97 and 98:
Page 99 and 100:
Page 101 and 102:
Page 103 and 104:
Page 105 and 106:
Page 107 and 108:
Page 109 and 110:
Záver Kapitola 2. Lokálny ekonomi
Page 111 and 112:
Literatúra Kapitola 2. Lokálny ek
Page 113 and 114:
Page 115:
OECD 2006. OECD Factbook, Paris Kap
Page 118 and 119:
118 Podoby regionálneho a miestne
Page 120 and 121:
Page 122 and 123:
Page 124 and 125:
Page 126 and 127:
Page 128 and 129:
Page 130 and 131:
Page 132 and 133:
Page 134 and 135:
Page 136 and 137:
Page 138 and 139:
Page 140 and 141:
Page 142 and 143:
Page 144 and 145:
Page 146 and 147:
Page 148 and 149:
Page 150 and 151:
Page 152 and 153:
Page 154 and 155:
Page 156 and 157: 156 Podoby regionálneho a miestne
Page 171 and 172: KAPITOLA ..4.. 4 Indikátory trvalo
Page 173 and 174: Kapitola 4. Indikátory trvalo udr
Page 175 and 176: 4.1.1 Nosiče informácií Kapitola
Page 179 and 180: 4.1.3.2 Rozdelenie indikátorov Obr
Page 181 and 182: Opisné ukazovatele, Výkonové uk
Page 187 and 188: Indikátory Spoločenský a hospod
Page 191 and 192: Hnacia sila Obrázok 4.10 Model EÚ
Page 193 and 194: Literatúra Kapitola 4. Indikátory
Page 195 and 196: KAPITOLA ..5.. 5 Regionálne dispar
Page 197 and 198: 5.1 Regionálne disparity Kapitola
Page 199 and 200: 5.2 Prístupy k definovaniu chudoby
Page 201 and 202: Kapitola 5. Regionálne dispartity
Page 205: 5.3.2.1 Absolútne a relatívne hra
Page 209 and 210: P(z) nadobúda hodnoty z intervalu
Page 221 and 222: Kraj Kapitola 5. Regionálne dispar
Page 223 and 224: iziko chudoby pracujúcich. Kapitol
Page 233 and 234: Kraj A B C D Kapitola 5. Regionáln
Page 235 and 236: Záver Kapitola 5. Regionálne disp
Page 243: Kapitola 5. Regionálne dispartity
Page 256 and 257:
Page 258 and 259:
Page 260 and 261:
Page 262 and 263:
Page 264 and 265:
Page 266 and 267:
Page 269 and 270:
KAPITOLA ..7. 7 Praktické moţnost
Page 271 and 272:
Kapitola 7. Praktické moţnosti ho
Page 273 and 274:
Page 275 and 276:
Page 277 and 278:
Page 279 and 280:
Page 281 and 282:
Page 283 and 284:
Page 285 and 286:
Page 287 and 288:
Page 289 and 290:
Page 291 and 292:
Page 293 and 294:
Page 295 and 296:
Page 297 and 298:
Page 299 and 300:
Page 301 and 302:
Page 303 and 304:
Page 305 and 306:
Page 307 and 308:
Page 309 and 310:
Page 311 and 312:
Page 313 and 314:
Page 315 and 316:
Page 317 and 318:
Page 319 and 320:
Page 321 and 322:
Page 323 and 324:
Page 325 and 326:
Page 327 and 328:
Page 329 and 330:
Page 331 and 332:
Page 333 and 334:
Page 335:
Page 339 and 340:
O autoroch Monografia Podoby region
Page 341 and 342:
O autoroch Vedeckú hodnosť CSc.
Page 343 and 344:
Ing. Miriam Šebová, PhD. O autoro
show all

PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?