PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Kapitola 5. Regionálne dispartity z pohľadu chudoby
2. Spotreba domácností a spotreba na hlavu. Údaj o spotrebe by mal zahŕňať všetky
peňaţné výdavky na spotrebované statky a sluţby, no mal by zahŕňať aj peňaţné
ocenenie spotreby produktov vytvorených vlastnou činnosťou, prácu v domácnosti
a pod. Sledovanie údajov o spotrebe domácností je problematické vzhľadom na to, ţe
domácnosti sa líšia veľkosťou a zloţením, a tak jednoduché porovnanie súhrnných
údajov o spotrebe rôznych domácností môţe byť skreslené. Odporúča sa
uskutočňovať prepočet na dospelého člena domácnosti s vyuţitím ekvivalentných
škál.
3. Spotreba potravín na obyvateľa. Výhodou tejto metódy je potreba menšieho
rozsahu údajov, nakoľko je často ľahšie konštruovať indexy cien potravín, ako
uskutočňovať porovnávanie nepotravinových poloţiek. Najvýznamnejším
nedostatkom je úzka orientácia na spotrebu potravín a ignoruje sa napríklad ošatenie,
ubytovanie a pod. a okrem iného je náročné zohľadniť vlastnú produkciu domácností.
4. Podiel potravín na celkových výdavkoch. Popularita tohto indikátora spočíva v tom,
ţe ekonómovia si všimli inverzný vzťah medzi podielom potravín na celkových
výdavkoch a celkovými výdavkami domácností rastúcimi s rastom veľkosti
domácnosti. Podľa niektorých empirických výskumov tento vzťah neplatí, najmä
v prípade najchudobnejších domácností v rozvojových krajinách.
5. Kalórie. Podľa niektorých ekonómov by údaje o spotrebe mali byť zamerané priamo
na príjem kalórií. Problémom je poţiadavka veľkého rozsahu údajov a opäť
ignorovanie nepotravinových zloţiek ekonomického blahobytu.
6. Zdravotné údaje – zahŕňame sem spravidla antropometrické miery na určenie
nevyvinutosti a podvýţivy, ako aj rôzne zdravotnícke testy. Relevantné sú hlavne pri
sledovaní efektov chudoby na malé deti. Pouţívanie takýchto indikátorov na
definovanie chudoby môţe byť zavádzajúce, pretoţe aj napriek tomu, ţe zdravotný
stav je pozitívne korelovaný s blahobytom domácnosti, v ţiadnom prípade nejde
o totoţné veličiny.
7. Základné potreby. Domácnosti sú definované ako chudobné, ak ich strava,
oblečenie, zdravotné, školské a ostatné potreby nie sú uspokojované. Zároveň je
potrebné si uvedomiť, ţe potreba (a taktieţ základná ľudská potreba) je subjektívnym
pocitom osoby, a preto sa potreby líšia podľa podnebia, kultúry, úrovne príjmu atď.
Rôzni ľudia (napr. z rôznych krajín) zaraďujú svoje potreby podľa dôleţitosti odlišne.
203