PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

202
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
uskutočniteľné). Newelfaristický prístup kladie dôraz na špecifické tovarové formy deprivácie
ako napríklad neadekvátna spotreba potravín (v extrémnych prípadoch aţ podvýţiva). Nedá
sa tak napríklad garantovať, ţe niekto, koho celková spotreba je v hodnote stanoveného
minimálneho koša rôznych komodít zaručujúcich minimálne poţadovanú ţivotnú úroveň, si
skutočne tento stanovený kôš statkov spomedzi všetkých moţných kombinácií vyberie
(Ravallion, 1992). Je tak zrejmé, ţe medzi týmito dvoma prístupmi bude existovať nesúlad.
5.3 Určenie definície chudoby
Existuje mnoho definícií chudoby a pri jej voľbe je potrebné mať na pamäti fakt, ţe od
konkrétnej definície sa odvíjajú politiky zamerané na jej zniţovanie. Väčšina beţne
pouţívaných definícií chudoby má dva spoločné prvky. Prvým krokom je určenie indikátora
blahobytu. Následne je potrebné stanoviť „deliaci bod“ – hranicu chudoby určujúcu
minimálne poţadovanú úroveň daného indikátora pre jednotlivca, pod ktorou je povaţovaný
za chudobného. Stanovenie takejto ostrej hranice je vţdy predmetom diskusie, vhodná
definícia závisí aj od miestnych pomerov. Kaţdá ambícia na všeobecnú definíciu chudoby,
resp. deliaceho bodu by mala svoje nedostatky, a preto je potrebné hľadať ďalšie indikátory
a miery poskytujúce čo najlepší obraz o situácii krajiny, regiónu, či jednotlivca.
5.3.1 Indikátory blahobytu
Ako sme naznačili v predchádzajúcej časti, za indikátory blahobytu moţno pokladať príjem,
spotrebu, úroveň uspokojovania základných potrieb a pod. Medzi najpouţívanejšie indikátory
blahobytu na účely definovania chudoby patria (Ahluwalia, 1976; Ahluwalia a kol. 1977;
Glewwe a van der Gaag, 1988; Lipton, 1988; Lipton a Ravallion, 1993; Morawetz, 1977;
Ravallion, 1992 a i.):
1. Príjem na hlavu – je jedným z najznámejších a najviac vyuţívaných indikátorov,
ktorý vyjadruje priemerný príjem na jedného obyvateľa. Pri definovaní chudoby má
viaceré nedostatky. Jedným z nich je napríklad to, ţe v mnohých krajinách sa príjmy
určitého podielu obyvateľstva menia z roka na rok (napr. poľnohospodári v úrodných
rokoch šetria, našetrené prostriedky si nechávajú a míňajú v prípade nepriaznivých
rokov, a tak v danom roku nemusí aktuálny príjem súhlasiť so spotrebou a údaje za
jednotlivé roky sa môţu podstatne odlišovať).