PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Kapitola 5. Regionálne dispartity z pohľadu chudoby
Streeten a kol. (1981) uvádzajú, ţe tak uplatnenie jednodimenzionálneho – welfaristického, aj
uplatnenie multidimenzionálneho – newelfaristického prístupu k definovaniu a meraniu
chudoby vyţaduje sledovanie heterogenity v charakteristikách jednotlivcov a socio-
ekonomickom prostredí, v ktorom pôsobia. Prístup zaloţený na základných potrebách je
menej abstraktný v porovnaní s welfarsitickým prístupom. Ale napríklad aj uplatnenie
prístupu sledovania „prvkov fungovania“ vyţaduje istú mieru abstrakcie.
Druhý z konceptov newelfarsitického prístupu vychádza rovnako z diela Sena (1999) a je
zaloţený na „capabilities“, ktoré ako uvádza Krishnakumar (2005), závisia na voľbe
jednotlivca a rozumieme nimi alternatívne kombinácie „prvkov fungovania“ dosiahnuteľné
jednotlivcom (Alkire, 2005). Inak povedané, ide o takú vlastnú (slobodnú) voľbu jednotlivca
ohľadom tejto kombinácie, ktorá mu zabezpečí hodnotný ţivot.
Vzťah medzi „functionings“ a „capabilities“ moţno popísať jednoduchým príkladom.
Predpokladajme, ţe osoba vlastní a dokáţe pouţívať bicykel. Bicykel uspokojuje potrebu
dostať sa z miesta A do miesta B za určitý čas, čo pre túto osobu má hodnotu (ide tu
o „functioning“). V prípade, ţe osoba by nebola schopná pouţívať bicykel, jeho vlastnenie by
pre danú osobu hodnotu nemalo (tzn. nedošlo by k tvorbe „functioning“). Prístup k bicyklu
v kombinácii so schopnosťou vyuţívať ho vytvára pre takú osobu moţnosť (tzn. „capability“)
bicyklovať sa, kedykoľvek si ţelá. Navyše ak bicykel umoţní dopraviť sa napr. k priateľovi
na spoločný obed, takáto „capability“ prispieva k pocitu šťastia a tvorbe úţitku. Situáciu je
moţné schematicky znázorniť nasledovne:
zdroj:
bicykel
„functioning“:
mobilita
„capability“:
bicyklovanie
Obrázok 5.1 Vzťah medzi „functionings“ a „capabilities“
Zdroj: Alkire, 2005, s. 4
úţitok:
pocit šťastia
Na vyjadrovanie blahobytu sa často pouţíva pojem „ţivotná úroveň“. Kým Duclos a Araar
(2006) tento pojem stotoţňujú s welfaristickým prístupom, Ravallion (1992) uvádza, ţe
pojem môţe byť ako welfaristický, tak aj newelfaristický. V procese merania ţivotnej úrovne
welfaristický prístup zdôrazňuje súhrnné výdavky na všetky spotrebované statky a sluţby
ocenené príslušnými cenami, vrátane spotreby výrobkov z vlastnej produkcie (ideálne by bolo
zahrnúť sem ocenenie voľného času príslušnou mzdovou sadzbou, čo je však v praxi ťaţko
201