PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Kapitola 4. Indikátory trvalo udrţateľného rozvoja
fyzikálne/nepeňaţné ukazovatele. Trvalú udrţateľnosť vymedzujú ako funkciu obstarania,
pouţitia a uţívateľov, poukazujúc tým na moţný rozdiel medzi udrţateľnosťou
hospodárskeho obstarania, pouţitia a vývoja ľudstva. Takýto myšlienkový pochod naznačuje,
ţe hlavným cieľom trvalej udrţateľnosti nie je iba optimalizovanie hospodárskych činností,
ale komplexné zabezpečenie ľudského blahobytu. V rámci rámcovej štruktúry sa meranie
trvalej udrţateľnosti hospodárstva deje pomocou environmentálne upraveného národného
zúčtovacieho systému. To v sebe zahŕňa environmentálne upravený národný dôchodok (ENI –
Environmentally Adjusted National Income) a environmentálne upravený čistý domáci
produkt (EDP – Environmentally Adjusted net Domestic Product). Medzi nepeňaţné nástroje
merania trvalej udrţateľnosti patrí únosnosť územia (CC – Carrying capacity of a Territory),
ktorá znamená schopnosť daného územia uţiviť ľudskú populáciu.
4.2.3 Model EÚ (EEA)
EEA rozvíjala dovtedy známe modely a vytvorila štruktúru indikátorov „DPSIR“ (hnacia sila
– zaťaţenie – stav – dopad – odpoveď).
Iniciatívy Európskej únie majú mnoho spoločného s výskumami OSN a OECD. Odzrkadľuje
modelovanie „PSR“, ţe sú spoločenské ukazovatele zaloţené na takých základných
štatistických údajoch ako hustota obyvateľstva, migrácia, zdravotný stav, nezamestnanosť,
urbanizácia, atď., oproti miere spoločenských vplyvov.
Podľa rámca DPSIR spoločenské a hospodárske hnacie sily zaťaţujú ţivotné prostredie
a následkom toho sa stav ţivotného prostredia mení, tak ako aj zdravotné podmienky,
dostupnosť zdrojov a zabezpečenie biodiverzity. Toto všetko má dopad na zdravotný stav
obyvateľstva, na ekosystém a na suroviny. Na druhej strane môţe vyvolať takú reakciu
spoločnosti, ktorá bude mať spätný vplyv na hnacie sily, alebo bezprostredne na stav alebo
dopady prostredníctvom adaptácie alebo regenerácie. Okrem prieskumu zloţiek sa zvyknú
skúmať aj vzťahy medzi nimi. Napríklad vzťah medzi hnacími silami a zaťaţením ţivotného
prostredia sa dá vyjadriť pomocou ekologickej účinnosti technológií, kde môţe byť niţšie
zaťaţenie ţivotného prostredia zo strany hnacích síl spôsobené zlepšujúcou sa ekologickou
účinnosťou technológií. Nápodobne, stav a dopad na človeka a ekosystém závisí od
schopnosti tohto systému uniesť určitú záťaţ a od jej hraničných hodnôt. Či uţ spoločnosť
odpovie na dopady závisí od toho, ako tieto dopady pociťujú a vyhodnocujú. Vplyv odpovede
na hnacie sily záleţí od účinnosti odpovede.
189