PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

186
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
c. sú citlivé na ţivotné prostredie a na súvisiace zmeny v činnosti ľudí,
d. môţu slúţiť ako podklad aj pre medzinárodné porovnania,
e. poskytujú prehľad celej krajiny, prípadne sú vhodné aj na regionálne
spracovanie,
f. je potrebné aj určenie referenčných alebo hraničných hodnôt, aby uţívatelia
analytický základ:
mali s čím získanú hodnotu porovnať,
a. z pohľadu teoretickej opodstatnenosti,
b. ich platnosť sa musí prispôsobiť medzinárodným normám a národným
dohovorom,
c. prepojiteľnosť s hospodárskymi modelmi, predpoveďami a informačnými
sústavami,
merateľnosť (poţiadavky na dáta tvoriace základ indikátorov)
a. sú potrebné údaje buď ľahko získateľné, alebo/a získateľné pri rozumnom
pomere cena/výnos,
b. vhodná dokumentácia, poznanie kvality,
c. spoľahlivá, pravidelná modernizácia.
Z modelu sa dá vyčítať, ţe základné príťaţe, ako zmena populácie, rast hospodárstva
a politické rozhodnutia, vyvolávajú odvetvové zmeny, ktoré v konečnom dôsledku – formou
zmien v uţívaní pôdy, produkcie odpadov – spôsobujú sprostredkovane zaťaţenie ţivotného
prostredia. Tieto vplyvy vyvolávajú rôzne reakcie na úrovni verejnosti a usmernení, ktoré by
mali spôsobiť zmeny v úrovni zaťaţenia.
Oddelenie Ministerstva ţivotného prostredia Veľkej Británie zaoberajúce sa indikátormi
trvalo udrţateľného rozvoja v roku 1996 ďalej rozšírilo model „PSR“
o spoločensko-hospodárske faktory.
Oba prístupy však ostro kritizoval Hartmut Bossel. Vo svojej práci „Indicators for Sustainable
Development: Theory, Method, Applications“ tvrdí nasledovné: „Nevýhodou modelov PSR
a PSIR je, ţe umoţňujú skúmanie len niektorých príčin problémov ochrany ţivotného
prostredia.“ (Bossel, 1999). Najostrejšia kritika prístupu je tá, ţe neberie do úvahy dynamickú
povahu procesov.