PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Kapitola 4. Indikátory trvalo udrţateľného rozvoja
Ukazovateľ ESI umoţňuje v usporiadanej a číselnej podobe porovnateľnosť štátov v oblasti
trvalej udrţateľnosti. Napomáha rozhodovaniu o ochrane ţivotného prostredia zaloţenému na
hlbších analýzach a údajoch. ESI teda umoţňuje:
stanovenie tých oblastí, v ktorých krajina predbieha očakávania a v ktorých krajina
naopak zaostáva za očakávaniami,
zostavenie rebríčka okruhu činností podľa dôleţitosti v rámci krajiny respektíve regiónu,
sledovanie trendov ochrany ţivotného prostredia,
kvantitatívne hodnotenie úspechu politík a programov ochrany ţivotného prostredia,
prieskum väzieb medzi ţivotným prostredím a hospodárstvom, respektíve faktorov
ovplyvňujúcich trvalú udrţateľnosť ochrany ţivotného prostredia.
4.2 Modely informačných tokov – metodológia vytvárania
modelov
Pre stanovenie indikátorov/ukazovateľov trvalo udrţateľného rozvoja je potrebné zostavenie
takého modelu, pomocou ktorého je moţné vytýčiť hlavné oblasti, v spojitosti s ktorými bude
moţné sledovanie procesov skúmaného systému (UN Commission, 2001). Pri vytváraní
modelu vychádzali OSN, OECD, Európska únia a Svetová banka z rozdielnych východísk (v
súlade s ich charakterom), ale vydali sa na cestu zhruba rovnakou metodológiou. (Csanády,
1994)
Modely „PSR“ – zaťaţenie-stav-odpoveď a „PSIR“ – zaťaţenie-stav-dopad-odpoveď sú
najznámejšími základnými metodologickými princípmi pri stanovení charakteru
ukazovateľov. Spracovanie modelu „PSR“ sa spája s menami Albert Adriaanse a Manuel
Winograd, ďalej ho následne rozvinula OECD a aplikovala ho v roku 1994.
4.2.1 Model OECD
Ohľadne indikátorov ţivotného prostredia pouţitých v modeli určila OECD nasledujúce
kritériá:
politická relevancia, naplnenie poţiadaviek uţívateľov:
a. vhodne reprezentujú podmienky ţivotného prostredia, bremená a spoločenské
reakcie,
b. sú jednoduché, ľahko vyloţiteľné a sú schopné zvládať zmeny v čase,
185