PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Kapitola 3. Aktéri tvorby rozvojovej politiky na lokálnej a regionálnej úrovni
územnosprávneho charakteru. Konštatujú pri tom skutočnosť, ţe pre tieto vzťahy je typická
nevyváţenosť. Ako uvádzajú, kým u politicko-administratívnych autorít pôsobiacich na
úrovni obcí sa podniky (z hľadiska dôleţitosti vzťahov s inými aktérmi tvorby politiky)
nachádzajú na 2. – 3. mieste (na prvom mieste sú vzťahy s orgánmi štátnej správy, podniky sa
delia o svoju pozíciu s inými územnosprávnymi subjektmi a občania sú aţ na 4. – 6. mieste),
tak podniky situujú v rámci svojho portfólia vzťahov s inými aktérmi tvorby politiky (opäť
z hľadiska dôleţitosti týchto vzťahov) politicko-administratívne autority pôsobiace na úrovni
obcí aţ na siedme miesto (na 1. – 2. mieste sa u nich nachádzajú zákazníci a dodávatelia,
tretie miesto obsadili finančné inštitúcie – teda banky či poisťovne, štvrté miesto patrí
vzťahom k vlastníkovi podniku, piate vzťahom k orgánom štátnej správy a šieste miesto
vzťahom k vlastným zamestnancom).
Potŧček (2003) však v súvislosti so vznikom kooperatívnych partnerstiev v rámci tvorby
verejných politík (vrátane tvorby verejných politík na lokálnej či regionálnej úrovni)
upozorňuje na to, ţe takéto partnerstvá nemôţu byť svojvoľné a je potrebné dôsledne
prihliadať na efektivitu ich výstupov. Pri ich formovaní sa tieţ musia zohľadňovať príslušné
kultúrne podmienky, podoba legislatívneho a inštitucionálneho prostredia, ako aj kvalita
ľudských zdrojov a to tak v kontexte globálnych evolučných trendov, moţných rizík
a rozvojových príleţitostí, ako aj v kontexte prostredia vzťahujúceho sa na príslušný región či
lokalitu.
163