PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

162
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
Vzhľadom na vyššie uvedené by sa podľa Vigodu (2002) mala v súčasných politicko-
administratívnych systémoch výraznejšie presadzovať snaha o iniciáciu partnerstiev
a rozvíjanie spolupráce medzi jednotlivými aktérmi tvorby verejných politík (obrázok 3.2) –
na túto skutočnosť priamo alebo nepriamo upozorňujú v slovenských podmienkach napríklad
aj Hamalová, Papánková, Verčeková a Ţárska (2007), Blahútová, Čapková, Flaška,
Šofrancová a Sokáč (2007), Hudec (2007), Klimovský (2006a; 2007a; 2007b; 2007c),
Petrovičová a Vaňová (2008) či Bútora a Frič (2005) – a teda aj medzi aktérmi tvorby
rozvojovej politiky na regionálnej či lokálnej úrovni. Občania i záujmové skupiny totiţ majú
eminentný záujem o garanciu práva na účinné ovplyvňovanie tvorby verejnej politiky, ak táto
môţe bezprostredne ovplyvniť ich individuálne či skupinové záujmy (Maier, 2001), čo je
spojené s regionálnou i lokálnou úrovňou. Výsledkom by malo byť nielen zvýšenie kvality
tvorby verejných politík, ale aj ich výstupov. Napríklad Šín (2005) uvádza subjekty, ktoré
môţu participovať na tvorbe legislatívnej politiky, pričom občanov explicitne neuvádza. Je
však jasné, ţe sú to práve občania, ktorí môţu upozorniť na problém v existujúcej právnej
úprave, alebo ktorí môţu prostredníctvom príslušných autorít (napríklad prostredníctvom
lobingových aktivít namierených voči poslancom parlamentu) navrhovať aj zmeny
v legislatíve. Takúto funkciu občanov (ako členov verejnosti) explicitne uvádza Beblavý
(2002). Podľa neho je verejnosť, popri povinne pripomienkujúcich subjektoch a ostatných
pripomienkujúcich subjektoch, ďalším významným aktérom legislatívnej politiky. Toto
navyše pre slovenské podmienky Láštic (2004) konkretizuje tým, ţe napríklad občania majú
právo zúčastniť sa (aj keď iba v pozícii pasívnych subjektov) zasadnutí parlamentných
výborov, ktoré prerokúvajú návrhy nových zákonov či návrhy zmien v existujúcich zákonoch.
Okrem beţných občanov si môţu tieto výbory prizývať na svoje rokovania aj rôznych
odborníkov z radov verejnosti, ktorým nezriedka poskytujú priestor na vyjadrenie ich postoja
k prerokúvaným záleţitostiam. Ak vezmeme do úvahy legislatívnu politiku na regionálnej či
lokálnej úrovni, úloha občanov alebo iných subjektov je ešte zreteľnejšia. Tieto úrovne totiţ
poskytujú občanom alebo iným subjektom viac moţností na ovplyvňovanie tejto politiky
a opomenúť nemoţno ani tesnejší kontakt týchto subjektov s tými, ktorí príslušné právne
predpisy predkladajú alebo schvaľujú (teda napríklad s poslancami obecných zastupiteľstiev
či s poslancami zastupiteľstiev samosprávnych krajov).
Iný, empirickými údajmi podloţený príklad spolupráce a partnerstva pri tvorbe rozvojovej
politiky na lokálnej alebo regionálnej úrovni uvádzajú Petrovičová a Vaňová (2008), ktoré sa
zaoberajú budovaním kooperatívnych vzťahov medzi podnikmi a subjektmi