PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Kapitola 3. Aktéri tvorby rozvojovej politiky na lokálnej a regionálnej úrovni
Mikroregióny, ako ďalší zo spomínaných subjektov, zatiaľ neboli legislatívne
inštitucionalizované a v praxi chýba aj ich legálna definícia. Zvyčajne predstavujú územne
malé jednotky zahŕňajúce niekoľko obcí, ktoré sú spojené spoločným vývojom, socio-
ekonomickými väzbami a podobne. Ich povaha je zaloţená na dobrovoľnom zdruţovaní
a niekedy nerešpektujú oficiálne existujúce administratívne hranice (napríklad hranice vyšších
územných celkov). V roku 2004 existovalo na území Slovenska 245 registrovaných
mikroregiónov, ktoré zahŕňali pribliţne 65 % všetkých obcí (prirodzene, niektoré z týchto
mikroregiónov existovali iba oficiálne a v skutočnosti nevykazovali ţiadnu činnosť).
Zaujímavou skutočnosť je fakt, ţe ich hranice sa pomerne často prelínajú s vymedzením
hraníc takzvaných spoločných obecných úradov a tieţ to, ţe mnoho z nich spolupracuje
zároveň v rámci euroregionálnych štruktúr.
V neposlednom rade je ne tomto mieste vhodné spomenúť aj existenciu rôznych
jednorazových či ad hoc zdruţení, ktoré zohrávali, prípadne zohrávajú dôleţitú rolu v rámci
rozvojovej politiky na regionálnej alebo lokálnej úrovni. Tieto môţu byť organizované na
národnej úrovni (teda moţnosť vstupu je otvorená pre všetky subjekty pôsobiace na území
Slovenska, napríklad v októbri 2007 bola zaloţená organizácia nesúca pomenovanie
CITENERGO, ktorá predstavuje dobrovoľné zdruţenie obcí za účelom zlepšenia stavu
v oblasti nakladania a hospodárenia s energiami), prípadne na niţších úrovniach (napríklad
nezisková organizácia Zdruţenie obcí pre separovaný zber Zemplín pôsobí zdruţuje obce
nachádzajúce sa v zemplínskom regióne a svoje aktivity zameriava na odpadovú politiku). Do
skupiny týchto aktérov moţno zaradiť aj ďalšie subjekty, ktoré nie je moţné zaradiť do
ţiadnej z predchádzajúcich skupín. Typickým príkladom je zoskupenie CENTROPA, do
ktorého je zapojená Bratislava a jej mestské časti. Toto zoskupenie malo svojho času ambíciu
stať sa euroregionálnym zdruţením spájajúcim Viedeň, Bratislavu a Györ. No napriek
vynaloţenej snahe nedošlo k oficiálnemu vzniku takéhoto euroregiónu a tak, po začlenení
Brna došlo k vytvoreniu tohto zoskupenia.
Najčastejšími zástupcami záujmových zdruţení majetku sú rôzne fondy a nadácie. Nadácie
moţno stručne definovať ako také zdruţenie majetku, ktorých cieľom je slúţiť podpore
nejakého verejnoprospešného účelu. Zvyčajne sa pritom zameriavajú na rozvoj či ochranu
duchovných a kultúrnych hodnôt, ľudských a občianskych práv, ţivotného prostredia
a podobne. Niektoré z nich sa navyše orientujú iba na určitú skupinu potenciálnych príjemcov
(napríklad na utečencov či deti a mládeţ). Ich veľkou výhodou je to, ţe pomáhajú pri
155