PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

154
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
Popri týchto zdruţeniach však v slovenských podmienkach pôsobia a z hľadiska rozvojovej
regionálnej politiky hrajú dôleţitú rolu aj iné subjekty, napríklad Vidiecky parlament,
euroregionálne zdruţenia či rôzne viac či menej spontánne vznikajúce mikroregionálne
zdruţenia.
Pokiaľ ide o euroregionálne zdruţenia (respektíve euroregióny), vzhľadom na turbulentný
politický vývoj v slovenských podmienkach v polovici 90. rokov 20. storočia, v danom čase,
ako je uvedené v tabuľke 3.1, existoval iba jeden euroregión zahŕňajúci slovenské subjekty
(konkrétne išlo o Tatranský euroregión). Táto situácia trvala aţ do roku 1999, kedy došlo
k zmene, čo podľa Slavíka (2008) súviselo s jasnou vývojovou akceleráciou Slovenska
a zainteresovaných slovenských subjektov v oblasti spolupráce v rámci euroregionálnej
politiky. Táto forma spolupráce, ako uvádza Klimovský (2004), je zameraná na cezhraničnú
spoluprácu so špeciálnym ohľadom na ekonomický rozvoj a kultúrnu výmenu, pričom iba
subjekty nachádzajúce sa v centrálnej časti územia súčasnej SR (teda v severnej časti
Banskobystrického kraja) a subjekty v okolí Bratislavy (vrátane niektorých bratislavských
mestských častí) neparticipujú v ţiadnom euroregionálnom zoskupení.
Názov euroregiónu
Tabuľka 3.1 Euroregióny zahŕňajúce slovenské subjekty
Domovské krajiny participujúcich subjektov
AUS CZE HUN POL ROM SVK UKR
Rok
zaloţenia
Tatranský euroregión 1994
Karpatský euroregión 1999 /1993
Euroregión Váh - Dunaj – Ipeľ– 1999
Euroregión Záhorie - Wienviertel -
Jiţní Morava
Euroregión Neogradiensis 1999
Beskydský euroregión 2000
Euroregión Biele Karpaty 2000
Euroregión Slaná – Rimava 2000
Euroregión podunajského Trojspolku 2001
Euroregión Kras 2001
Ipeľský euroregión 2002
Euroregión Ister – Granum 2003
Zdroj: Koncepcia územného rozvoja…, 2001 (upravené)
1999