PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

152
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
vytvorené dobrovoľne členmi spoločnosti s cieľom ochraňovať alebo rozširovať svoje
záujmy, hodnoty alebo identity (White In: Vašečka, 2004). Na základe toho moţno
konštatovať, ţe občiansku spoločnosť vytvárajú rôznorodé slobodné aktivity občanov,
nezávislé od verejnej moci, ktorých účelom nie je zisk, ale realizácia nejakého záujmu. Jej
podstata tak spočíva najmä v dobrovoľnej a prevaţne pluralitnej báze (Dostál, 2003).
Súčasťou verejného sektora je tak aj veľká skupina organizácií, ktorá sama seba nevníma ako
súčasť tohto sektora a nijakým spôsobom sa nepodieľa na jeho spoločných aktivitách,
napríklad športové kluby, záujmové spolky, či voľnočasové zdruţenia. Patria sem i občianske
aktivity organizácií a zdruţení, ktoré nemajú právnu subjektivitu. Na druhej strane sem patria
aj odborové a zamestnávateľské zväzy, stavovské zdruţenia, profesijné komory a ďalšie
útvary organizovaných záujmov, z ktorých niektoré majú svoje konkrétne postavenie, úlohy
a kompetencie upravené v príslušných právnych predpisoch. Špecifickú a autonómnu súčasť
občianskej spoločnosti predstavujú cirkvi a náboţenské spoločnosti. Istým presahom
občianskej spoločnosti do verejného sektora je uplatňovanie samosprávneho princípu v takých
oblastiach, akými sú školstvo, veda, kultúra alebo postavenie národnostných menších
a etnických skupín. Na pomedzí občianskeho a trhového sektora fungujú aj súkromné
a cirkevné školy, médiá a neštátne zariadenia v zdravotníctve, sociálnych sluţbách alebo
kultúre (Dostál, 2003).
Pri tvorbe verejných politík (rozvojovú politiku nevynímajúc) napĺňajú subjekty patriace do
občianskeho sektora dôleţité funkcie. Najdôleţitejšiu pozíciu pri tom zastávajú záujmové
zdruţenia a think-tanky.
Záujmové zdruţenia môţu mať dvojaký charakter. Buď ide o záujmové zdruţenia osôb, alebo
záujmové zdruţenia majetku.
Záujmové zdruţenia osôb zdruţujú fyzické osoby či právnické osoby, prípadne fyzické osoby
aj právnické osoby. Ako uţ z ich označenia vyplýva, tieto zdruţenia vznikajú za určitým
vopred formulovaným účelom, pričom členstvo v nich je vţdy dobrovoľné. Svojou podstatou
pomáhajú jednotlivcom, respektíve jednotlivým subjektom, prekonať nedostatky
individuálneho konania a, naopak, poskytujú priestor, pre spoločnú aktivitu, ktorá
v konečnom dôsledku môţe vyvolať väčší efekt. Príkladom je snaha o záchranu kultúrnej
pamiatky v nejakej obci. Ak by sa o takúto záchranu pokúšal jednotlivec, mal by nielen
problém so získavaním finančných prostriedkov prostredníctvom rôznych grantových schém,
ale mohol by mať problémy aj s presadením svojich návrhov (ak by napríklad v obecnom