PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Kapitola 3. Aktéri tvorby rozvojovej politiky na lokálnej a regionálnej úrovni
vládnou agentúrou; niekedy sa označujú aj ako takzvané GRINGO (Governmentaly Run
and Inspired Nongovernmental Organizations);
BONGO (Business Organized Nongovernmental Organizations) – sú to mimovládne
organizácie, ktorých zakladateľom sú veľké podnikateľské subjekty a ktorých vplyv na
fungovanie vlády môţe nadobudnúť výraznú mieru.
Hneď v úvode poznámok o organizáciách občianskeho sektora (inak označovaných aj ako
mimovládne neziskové organizácie) je vhodné poznamenať, ţe význam občianskeho sektora
(tento sektor býva označovaný aj viacerými ďalšími pojmami, napríklad tretí sektor,
mimovládny sektor či neziskový sektor) vo svete v posledných pätnástich rokoch nepretrţite
rastie, a to ako vo vyspelých krajinách západnej Európy, Severnej Ameriky a Ázie, tak aj
v krajinách bývalého socialistického bloku a v rozvojových krajinách Afriky, Ázie a Latinskej
Ameriky. Rast obrovského mnoţstva mimovládnych organizácií, rozmach zdruţovania
a dobrovoľnej činnosti tak patria medzi veľké sociálne inovácie (Bútora – Frič, 2005), ktoré
sa objavili na prelome 20. a 21. storočia. V súvislosti so začleňovaním občanov do procesov
tvorby verejných politík moţno podľa autorského kolektívu Bingham, Nabatchi a O'Leary
(2005) uviesť, ţe existujú dve základné skupiny politických aktérov. Prvá z nich sa označuje
ako tvorcovia participačných podmienok, a patria tu všetci tí aktéri, ktorí vytvárajú priestor,
respektíve moţnosti (napríklad distribúciou vhodných nástrojov) pre participáciu. Druhá
skupina aktérov (uţívatelia participačných podmienok) pozostáva z aktérov, ktorí vyuţívajú
daný priestor či moţnosti pre to, aby mohli participovať na niektorom z procesov tvorby tej
ktorej verejnej politiky. Aj keď sú občania tradične umiestňovaní do druhej z týchto skupín,
inštitút aktívnej občianskej participácie im umoţňuje pôsobenie aj v prvej z uvedených
skupín.
Občiansky sektor vo svojej podstate prestavuje inštitucionálnu manifestáciu existencie
občianskej spoločnosti. Tvoria ho neziskové organizácie vytvorené občanmi na dobrovoľnej
báze a za účelom ochrany či dosiahnutia určitých verejnoprospešných cieľov (Potŧček, 2003).
V súčasnosti sa občianskou spoločnosťou rozumie nezávislá, samostatne organizovaná
spoločnosť, ktorej členovia sa dobrovoľne zapájajú do riešenia verejných záleţitostí, aby sa
uspokojil individuálny, skupinový či verejný záujem, a to všetko v súlade s normami, ktoré
existujú v rámci vzťahu medzi štátom a spoločnosťou (Weigle – Butterfield In: Potŧček,
2003). V širšom slova zmysle sa pod občianskou spoločnosťou dá rozumieť akýsi súhrn
vzťahov, väzieb a procesov, ktoré prebiehajú, respektíve ktoré sa realizujú medzi troma
149