PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

148
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
však, prirodzene, nebráni tomu, aby aj lokálne alebo regionálne masmédiá ponúkali
informácie týkajúce sa politiky na národnej úrovni, alebo aby národné masmédiá ponúkali
informácie týkajúce sa politiky na niţších úrovniach (iba výnimočne sa moţno stretnúť
s masmédiami národného charakteru, ktoré nemajú v rámci svojho spravodajstva aj časť
venovanú regionálnym správam).
Pri masmédiách je potrebné spomenúť, ţe zriedkavo bývajú apolitické (takáto apolitickosť sa
poţaduje vo vyspelých demokratických krajinách iba od masmédií verejnoprávneho
charakteru, teda od tých masmédií, ktorých aktivity sú čiastočne alebo úplne financované
z verejných rozpočtov). Naopak, mnohé z nich explicitne vyjadrujú svoj vzťah k politike
a nezriedka sa aj v ich komentároch či príspevkoch objavuje následná obhajoba takých
politických postojov, ktoré korešpondujú s ich vzťahom k politike (najzreteľnejšie moţno
takéto zameranie postrehnúť pri dennej spravodajskej tlači).
Azda jedna z najdôleţitejších otázok súvisiacich s úlohou masmédií v politike (a teda
i v politike na regionálnej či lokálnej úrovni) je otázka korektnosti a pravdivosti pri
informovaní verejnosti. Masmédiá sú totiţ často jediným mediátorom, ktorý informuje
občanov o procese tvorby politiky v celej jeho šírke. I preto je z pohľadu orientácie občanov
nebezpečnejšie, ak niektoré z masmédií deklarujú svoju apolitickosť, no spôsobom napĺňania
svojich aktivít ju obchádzajú, neţ to, ak niektoré z masmédií síce uprednostňujú pri
informovaní iných aktérov určitý politický postoj, no zároveň sa k takémuto politickému
postoju otvorene hlásia, čím umoţňujú prijímateľom ich informácií (občanom, podnikom či
iným aktérom), aby prípadný osobitný aţ tendenčný spôsob sprostredkúvania informácií
dokázali takýmto poznatkom korigovať.
Najheterogénnejšou skupinou tvorenou ostatnými aktérmi regionálnej a lokálnej úrovne
politiky je skupina označená ako organizácie občianskeho sektora. V súvislosti
s heterogénnosťou občianskeho sektora nevyhnutne dochádza k tomu, ţe jeho súčasťou sú aj
takzvané „organizácie – hraničné prípady“, ktoré spĺňajú len niektoré z uvedených
charakteristík. Na tomto mieste moţno podľa Ondrušeka (In: Bútora – Frič, 2005) spomenúť
najmä takzvané QUANGO (Quasi Nongovernmental Organizations). Ide o kvázi-
mimovládne organizácie, ktoré moţno ďalej členiť na:
GONGO (Governmentaly Organized Nongovernmental Organizations) – ide
o mimovládne organizácie, ktoré sú zaloţené, prípadne aj čiastočne riadené nejakou