PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Kapitola 3. Aktéri tvorby rozvojovej politiky na lokálnej a regionálnej úrovni
lokálny charakter – zväčša ide o malé podniky nevýrobného charakteru, ktorých
zamestnanci pochádzajú z určitej lokality a produkcia ktorých smeruje predovšetkým
k spotrebiteľom obývajúcim danú lokalitu;
regionálny charakter – ide väčšinou o malé alebo stredne veľké podniky, ktorých
produkcia je určená pre trh nejakého regiónu, pričom ich sídla i prevádzky sa najčastejšie
nachádzajú v socio-ekonomickom centre tohto regiónu;
národný charakter – takýto charakter majú takmer všetky veľké podniky, ktoré sa zvyknú
situovať do populačne väčších sídel a ktorých produkcia smeruje na väčšinu regionálnych
i lokálnych trhov v rámci danej krajiny;
nadnárodný charakter – ide o veľké podniky so zastúpením vo viacerých krajinách (od
takýchto podnikov je potrebné odlíšiť podniky, ktoré síce pôsobia vo viacerých krajinách,
no ich charakter je lokálny alebo regionálny, pretoţe v takomto prípade ide o podniky,
ktoré sa nachádzajú v prihraničných regiónoch či lokalitách a ktoré síce svojou aktivitou
prekračujú štátne hranice, no ich vplyv nepresahuje daný región či lokalitu), ktoré sa
snaţia vyuţívať konkurenčné výhody krajín, v ktorých majú svoje zastúpenie (napríklad
tým, ţe svoje sídla umiestňujú do krajín, ktoré majú propodnikateľsky orientovanú
daňovú politiku a, naopak, svoje výrobné prevádzky situujú do tých krajín, v ktorých
existuje lacná pracovná sila či vhodná surovinová základňa), a ktoré dokáţu ovplyvňovať
tvorbu politiky zo strany centrálnych vlád viacerých krajín.
V súvislosti s takto vymedzeným charakterom podnikov moţno konštatovať, ţe jednotlivé
podniky sa od seba odlišujú moţnosťami vstupu do procesu tvorby verejnej politiky na
jednotlivých úrovniach politiky. Pre lokálnu i regionálnu úroveň politiky je typické, ţe
podniky nadnárodného charakteru ich ovplyvňujú iba zriedkavo. Na druhej strane stoja malé
a stredné podniky s lokálnym alebo regionálnym charakterom, ktoré sú s uvádzanými
úrovňami politiky často prepojené aj personálne – hlavne v tých prípadoch, keď miestni
podnikatelia, respektíve vlastníci takýchto podnikov, vstupujú do politiky na týchto dvoch
úrovniach politiky. Okrem toho tieto podniky svojimi aktivitami ovplyvňujú zásadným
spôsobom moţnosti rozvoja a napredovania daných regiónov či lokalít, čo v konečnom
dôsledku znamená, ţe lokálni i regionálni politici musia brať do úvahy aj poţiadavky týchto
podnikov (napríklad pri určovaní sadzieb miestnych daní a poplatkov či pri riešení rôznych
iných problémov – Bílá (2007) povaţuje, odvolávajúc sa na empirické zisťovanie, daňové
a odvodové zaťaţenie za jeden z najdôleţitejších faktorov pôsobenia a rozvoja malých
a stredných podnikov v slovenských podmienkach, pričom dodáva, ţe rozdielne sadzby
145