PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

144
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
alebo nevýrobný charakter. Ďalšou podstatnou črtou týchto subjektov je skutočnosť, ţe
výsledky svojej produkcie (teda výrobky či sluţby) ponúkajú ako tovary prostredníctvom trhu
buď priamo spotrebiteľom, alebo iným podnikom, ktorých cieľom je sprostredkovanie
transferu výrobkov alebo sluţieb od ich producentov k spotrebiteľom. Bez ohľadu na to,
komu ponúkajú svoje výrobky alebo sluţby, podniky sú vţdy, ako zdôrazňujú napríklad
Šebová a Ţárska (2006), previazané s príslušnou lokalitou, respektíve s príslušným regiónom.
Vzhľadom na to, ţe podniky vytvárajú v ekonomicky vyspelých krajinách rozhodujúci počet
pracovných miest, ich poţiadavky zohrávajú nezastupiteľnú rolu pri tvorbe rozvojovej
politiky, a to tak na lokálnej ako aj regionálnej úrovni. Nemenej dôleţitou skutočnosťou je
i to, ţe podniky svojimi produktmi pomáhajú uspokojovať potreby občanov a v konečnom
dôsledku i štátu samotného. Na tomto mieste sa, samozrejme, vynárajú otázky týkajúce sa
spôsobu formulácie poţiadaviek, respektíve spôsobu reprezentovania podnikov v tomto
procese. Skôr neţ by ktokoľvek pristúpil k hľadaniu odpovedí na tieto otázky, musí si
uvedomiť, ţe odlišnosti, ktoré existujú medzi jednotlivými podnikmi, sú natoľko výrazné
a závaţné, ţe nie je moţné ich poţiadavky (v rámci procesu tvorby politiky), jednoducho,
unifikovať. Okrem uţ spomínaného a pomerne všeobecného členenia firiem na výrobné
a nevýrobné (teda na tie, ktorých produkciu tvoria výrobky a tie, ktorých produktmi sú
sluţby), moţno na podniky nazerať aj z iných hľadísk. Zo všetkých moţno uviesť najmä
veľkostné hľadisko, odvetvové hľadisko a hľadisko sféry vplyvu.
Pri vyuţití veľkostného hľadiska moţno podniky členiť na malé, stredné a veľké. Platí pritom,
ţe vyuţiť moţno hneď niekoľko kritérií: počet zamestnancov, počet prevádzok, objem
produkcie či výšku zisku. Odvetvové hľadisko umoţňuje rozlíšiť podniky, ktoré sa venujú
poľnohospodárstvu, priemyslu, obchodu či poskytovaniu sluţieb. V rámci takto široko
koncipovaných sfér je moţné jednotlivé podniky ešte ďalej odlišovať, napríklad v rámci
podnikov, ktoré sa venujú priemyslu, moţno od seba oddeliť podniky, ktoré sa orientujú na
získavanie surovín (napríklad banské podniky, ropné podniky či podniky venujúce sa ťaţbe
dreva), podniky, ktoré tieto suroviny spotrebúvajú (napríklad podniky vyrábajúce elektrickú
energiu) a podniky, ktoré sú zamerané na spracovanie získaných surovín (napríklad
farmaceutické podniky, nábytkárske podniky či automobilové podniky). Pokiaľ ide
o hľadisko sféry vplyvu, na tomto mieste moţno hovoriť o podnikoch, ktoré majú: