PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

142
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
vyučovania), tieto predstavujú, podobne ako univerzity, skupinu aktérov tvorby rozvojovej
politiky s významným dopadovým potenciálom na regionálnej i lokálnej úrovni. Na tomto
mieste však podľa Ţelinského (2006) vystupuje do popredia potreba zosúladenia rozvojovej
regionálnej politiky s regionálnou školskou politikou.
Administratívno-politický systém zahŕňa aj ďalšie subjekty, ktoré nemoţno jednoznačne
zaradiť ani k jednému z uvedených subsystémov. Ide pri tom predovšetkým o rôzne poradné
orgány, ktoré pôsobia pri orgánoch štátnej správy, samosprávy či verejnoprávnych korporácií.
Poradné orgány sú špecifické tým, ţe vo väčšine prípadov záleţí iba na konkrétnom orgáne
patriacom do jedného z troch základných subsystémov verejnej správy, či sa rozhodne
poradný orgán kreovať alebo nie. Prirodzene, existujú aj obligatórne poradné orgány, no
väčšina poradných orgánov má fakultatívny charakter (fakultatívne poradné orgány).
Z hľadiska ich formy moţno rozdeliť tieto orgány na kolektíve poradné orgány (rôzne rady či
komisie) a individuálne poradné orgány (napríklad splnomocnenci vlády či poradcovia
rôznych funkcionárov).
S pôsobením poradných orgánov súvisia dva základné problémy. Po prvé, u mnohých z nich
sa uplatňuje princíp temporality a účelnosti, čo znamená, ţe ak problém, kvôli ktorému
vznikli, zanikol, zanikajú spolu s ním. Druhým problémom je ich závislosť od aktuálnej
politickej kultúry, pretoţe politicko-administratívne autority k nim pristupujú často rozdielne
a to nielen v čase, ale i v priestore. Bez ohľadu na uvedené však platí, ţe poradné orgány sú,
respektíve môţu byť významným spolupôsobiacim subjektom pri tvorbe akejkoľvek verejnej
politiky.
Ak sa hovorí o aktuálnych slovenských podmienkach, potom platí, ţe vláda SR má právo
menovať a odvolávať splnomocnencov, ktorým zároveň určuje aj ich oprávnenia. Súčasná
vláda SR menovala viacerých splnomocnencov, no z hľadiska rozvojovej politiky na
regionálnej a lokálnej úrovni sú najdôleţitejší títo: Splnomocnenec vlády SR pre rómske
komunity; Splnomocnenec vlády SR pre informačnú spoločnosť; Splnomocnenec vlády SR
pre územnú samosprávu; Hlavný hraničný splnomocnenec SR; Splnomocnenec vlády SR pre
vodohospodárske otázky na hraničných vodách s Maďarskou republikou, Ukrajinou,
Rakúskou republikou a Českou republikou; a Splnomocnenec vlády SR pre výstavbu
a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Okrem toho môţe vláda
zriaďovať kolektívne poradné orgány, ktoré majú charakter rád, a ktoré plnia vo vzťahu k nej