PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Kapitola 3. Aktéri tvorby rozvojovej politiky na lokálnej a regionálnej úrovni
regionálnej i lokálnej štátnej správy a samosprávy. V neposlednom rade je však v súvislosti
s rozvojovou politikou na regionálnej a lokálnej úrovni potrebné spomenúť aj vzdelávacie
a vedecko-výskumné verejnoprávne korporácie a spomedzi nich predovšetkým verejné
vysoké školy a štátne vysoké školy. Na Slovensku v súčasnosti pôsobí 20 verejných vysokých
škôl: Akadémia umení (Banská Bystrica), Ekonomická univerzita (Bratislava), Katolícka
univerzita (Ruţomberok), Prešovská univerzita (Prešov), Slovenská poľnohospodárska
univerzita (Nitra), Slovenská technická univerzita (Bratislava), Technická univerzita (Košice),
Technická univerzita (Zvolen), Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (Trenčín),
Trnavská univerzita (Trnava), Univerzita Jánosa Selyeho (Komárno), Univerzita Komenského
(Bratislava), Univerzita Konštantína Filozofa (Nitra), Univerzita Mateja Bela (Banská
Bystrica), Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (Košice), Univerzita sv. Cyrila a Metoda (Trnava),
Univerzita veterinárskeho lekárstva (Košice), Vysoká škola múzických umení (Bratislava),
Vysoká škola výtvarných umení (Bratislava) a Ţilinská univerzita (Ţilina) (zákon č. 131/2002
Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
právnych predpisov); a 3 štátne vysoké školy: Akadémia ozbrojených síl generála Milana
Rastislava Štefánika (Liptovský Mikuláš), Akadémia Policajného zboru (Bratislava)
a Slovenská zdravotnícka univerzita (Bratislava) (zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov). Kaţdá
z nich zohráva dôleţitú rolu a to hlavne z hľadiska rozvoja ľudských zdrojov, pričom ich
regionálny význam z hľadiska rozvojovej politiky je nepopierateľný. V tomto kontexte
poukazuje napríklad autorská dvojica Valenčáková a Ţigová (2005) na to, ţe vysoké školy
(respektíve univerzity) patria k najdôleţitejším aktérom znalostnej ekonomiky, pričom
výrazne ovplyvňujú ekonomický rast.. Ako ďalej uvádzajú, znalosti, schopnosti a učenie sú
povaţované za charakteristiky, ktoré definujú modernú ekonomiku a predstavujú zdroje
konkurenčných výhod. Univerzity tak vytvárajú nové znalosti a šíria ich predovšetkým do
tých regiónov, kde pôsobia. Prirodzene, toto konštatovanie nemoţno absolutizovať. Ako
napríklad dokazuje Rehák (2005), univerzity jednak nepredstavujú pre podniky tých
najdôleţitejších partnerov a jednak neplatí automaticky to, ţe situovanie univerzity do
ekonomicky zaostalého regiónu predstavuje nevyhnutne dobrý príklad nástroja smerujúceho
k rozvoju tohto regiónu.
Čo sa týka regionálneho školstva (predovšetkým stredných škôl, medzi ktoré sa zaraďujú
v slovenských podmienkach predovšetkým gymnáziá, stredné odborné školy, konzervatóriá,
stredné odborné učilištia, zdruţené stredné školy, učilištia a strediská praktického
141