PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

140
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
právnej subjektivity zdruţených subjektov. Na to, aby nejaká korporácia mohla byť
povaţovaná za verejnoprávnu korporáciu, musí dôjsť k splneniu niekoľkých kritérií:
verejnoprávne korporácie vznikajú na základe prejavenej vôle zákonodarcu; verejnoprávne
korporácie vznikajú priamo zo zákona alebo z rozhodnutia príslušného a kompetentného
orgánu verejnej správy (na základe zákona); verejnoprávne korporácie sú financované
čiastočne alebo úplne z verejných rozpočtov; verejnoprávne korporácie nielen sledujú
verejnoprospešné ciele, ale navyše aj reálne poskytujú verejné sluţby; verejnoprávne
korporácie disponujú určitými prvkami verejnej moci. Veľmi podobne vymedzuje
verejnoprávne korporácie napríklad i Prŧcha (1998). Zdôrazňuje predovšetkým ich
samosprávne postavenie a personálnu zloţku. Verejnoprávne korporácie sú podľa neho
zamerané na dosahovanie určitých cieľov pri realizácii verejného záujmu, pričom majú
priznanú právnu subjektivitu a ich pôsobenie je aprobované štátom. Z organizačného hľadiska
je podstatné, ţe orgány verejnoprávnych korporácií sa väčšinou uţ ďalej nečlenia na niţšie
organizačné zloţky, z čoho vyplýva, ţe orgány verejnoprávnych korporácií majú relatívne
samostatnú pozíciu, ktorá je ohraničená výlučne legislatívnym rámcom danej verejnoprávnej
korporácie. Aj keď sa verejnoprávne korporácie zriaďujú zákonom a svoju subjektivitu
v určitom zmysle odvodzujú od štátu, vystupujú vţdy vo svojom mene (aj to aj v prípade, ţe
ich v konkrétnom prípade zastupuje ich orgán), vo sfére vlastných kompetencií a za účelom
dosiahnutia verejného záujmu, ktorý je však v ich prípade určený voľnejšie, ako je tomu
v prípade štátnej správy.
Podľa Teja (2002) moţno verejnoprávne korporácie členiť z organizačno-vecného hľadiska
do štyroch veľkých skupín: finančno-ekonomické verejnoprávne korporácie (rôzne verejné
organizácie pôsobiace vo sfére poisťovníctva a bankovníctva); kontrolné verejnoprávne
korporácie (verejné kontrolné organizácie); kultúrne verejnoprávne korporácie (rôzne verejné
kultúrne ustanovizne); vzdelávacie a vedecko-výskumné verejnoprávne korporácie (verejné
univerzity alebo vysoké školy a výskumné ústavy či inštitúty).
Verejnoprávne korporácie zasahujú svojimi aktivitami hlavne do tvorby politiky na národnej
úrovni. Na regionálnej alebo lokálnej úrovni vystupujú často rôzne kultúrne verejnoprávne
korporácie (vhodným príkladom sú rôzne regionálne a obecné divadlá alebo kniţnice).
Významnú funkciu vo vzťahu k regionálnej a lokálnej úrovni politiky zohráva aj skupina
kontrolných verejnoprávnych korporácií, ktorá má síce zvyčajne celoštátny dosah, no v rámci
svojej kontrolnej aktivity kontroluje aj aktivity organizačných jednotiek pôsobiacich v rámci