PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Kapitola 3. Aktéri tvorby rozvojovej politiky na lokálnej a regionálnej úrovni
Zameriavajúc sa na tvorbu rozvojovej politiky na lokálnej či regionálnej úrovni je potrebné
zdôrazniť, ţe relevantnými aktérmi sú predovšetkým subjekty patriace do školskej či
akademickej samosprávy. Táto sa pri tom realizuje na dvoch úrovniach. Prvou úrovňou sú
vysoké školy a univerzity a druhú úroveň predstavuje takzvané regionálne školstvo, teda
predovšetkým základné a stredné školy.
Základom akademickej samosprávy verejnej vysokej školy v súlade so zákonom o vysokých
školách (zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších právnych predpisov) je jej akademická obec, ktorá je tvorená
zamestnaneckou časťou, do ktorej patria vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci (ktorí
sú s danou vysokou školou v pracovnom pomere) a ďalší zamestnanci vysokej školy (ak tak
určí štatút vysokej školy); a študentskou časťou, ktorú tvoria študenti danej vysokej školy.
Orgány akademickej samosprávy si verejná vysoká škola zriaďuje povinne do šiestich
mesiacov od svojho zriadenia. Orgánmi akademickej samosprávy verejnej vysokej školy sú:
akademický senát; rektor; vedecká rada alebo umelecká rada; a disciplinárna komisia pre
študentov.
Akademická samospráva sa realizuje aj na úrovni fakúlt. Platí pri tom, ţe novozriadená
fakulta je povinná do šiestich mesiacov odo dňa zriadenia ustanoviť vlastné orgány
akademickej samosprávy. Základom tejto samosprávy je akademická obec, ktorá má
analogické charakteristiky, ako akademická obec verejnej vysokej školy. Medzi orgány
akademickej samosprávy fakulty patria: akademický senát; dekan; vedecká rada alebo
umelecká rada; a disciplinárna komisia pre študentov.
Školskú samosprávu, respektíve samosprávu na úrovni regionálneho školstva v súlade so
zákonom o štátnej správe v školstve a školskej samospráve (zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej
správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších právnych predpisov) vykonávajú tieto orgány: rada školy alebo rada školského
zariadenia; obecná školská rada; územná školská rada; a ţiacka školská rada.
Medzi politických a administratívnych aktérov tvorby verejných politík je potrebné zaradiť aj
verejnoprávne korporácie, ktoré stoja mimo subsystému štátnej správy i subsystému
samosprávy. Podľa Škultétyho (2002) moţno pod pojmom korporácia rozumieť zákonom
upravené zdruţenie osôb, ktoré je zriadené za účelom sledovania určitého cieľa. Na rozdiel od
iných foriem zdruţení majú korporatívne zdruţenia právnu subjektivitu, ktorá je odlišná od
139