PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

138
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
určené právnymi predpismi. V prípade, ţe niektorý z ich členov tieto štandardy nedodrţiava,
prípadne ak iným spôsobom poškodzuje meno vlastnej profesijnej komory, následkom môţe
byť aţ strata členstva a teda i strata moţnosti výkonu samotnej funkcie alebo povolania.
V SR existuje niekoľko profesijných komôr, ktorých vznik je naviazaný na zákon, a ktoré sú
neodmysliteľnou súčasťou administratívneho systému. Zo všetkých moţno z hľadiska vplyvu
na tvorbu rozvojovej politiky na lokálnej či regionálnej úrovni spomenúť najmä nasledujúce
štyri profesijné komory (kaţdá z týchto stavovských organizácií má vlastné orgány
a nezriedka i vlastné regionálne štruktúry – napríklad Slovenská obchodná a priemyselná
komora má zriadených deväť regionálnych komôr, ktoré sídlia v nasledujúcich mestách:
Banská Bystrica, Bratislava, Košice, Lučenec, Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava a Ţilina, pričom
ich pôsobnosť sa viaţe na príslušných región):
Slovenská obchodná a priemyselná komora (so sídlom v Bratislave) – zákon č. 9/1992
Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších právnych predpisov;
Slovenská komora architektov (so sídlom v Bratislave) – zákon č. 138/1992 Zb.
o autorizovaných architektoch a o autorizovaných stavebných inţinieroch v znení
neskorších právnych predpisov;
Slovenská komora stavebných inţinierov (so sídlom v Bratislave) – zákon č. 138/1992
Zb. o autorizovaných architektoch a o autorizovaných stavebných inţinieroch v znení
neskorších právnych predpisov;
Slovenská ţivnostenská komora (so sídlom v Ţiline) – zákon č. 126/1998 Z. z.
o Slovenskej ţivnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších právnych predpisov.
Špeciálna samospráva sa v rámci subsystému samosprávy v slovenských podmienkach
objavuje predovšetkým v súvislosti s existenciou administratívnych špecifík, ktoré sa týkajú
školstva. I preto sa niekedy označuje ako školská samospráva či akademická samospráva.
Toto označenie je však zuţujúce, pretoţe do sféry špeciálnej samosprávy moţno v súčasnosti
zarátať aj sudcovskú samosprávu, respektíve samosprávu súdnictva. Hlavným špecifikom,
ktoré túto formu samosprávy odlišuje od územnej i záujmovej, je to, ţe vlastný subjekt
samosprávy, ktorý je nesamosprávnym prvkom podliehajúcim výkonu štátnej správy,
prípadne územnej samosprávy, obsahuje v rámci vlastnej štruktúry orgán alebo orgány, ktoré
v niektorých záleţitostiach vykonávajú samosprávu. Ide teda o inštitúcie, ktoré sú
samosprávne iba čiastočne (Sládeček, V., 2005).